Rusko stojí za stovkou podozrivých incidentov v Európe, vraví šéf českej diplomacie Lipavský

V Európe sa tento rok podľa českého ministra zahraničia Jana Lipavského odohralo na 500 podozrivých incidentov, z toho až 100 možno pripísať Rusku. Lipavský to povedal novinárom v Bruseli pred rokovaním so svojimi kolegami zo Severoatlantickej aliancie. Témou ich dnešnej diskusie budú práve hybridné hrozby zo strany Ruska.

"Tento rok došlo k Európe k 500 podozrivých incidentov. Až 100 z nich možno pripísať ruským hybridným útokom, špionáži, vplyvovým operáciám," uviedol Lipavský. "Musíme do Moskvy vyslať jasný signál, že to nebudeme tolerovať," dodal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte už v utorok spomenul, že témou dnešného dvojhodinového rokovania ministrov budú práve aj hrozby zo strany Ruska, ktorým členské štáty aliancie čelia.

Ide podľa neho o najrôznejšie sabotáže, kybernetické či hybridné útoky. "Chcú nás zastrašiť. Žiadna z týchto akcií nás ale neodradí od podpory Ukrajiny či posilnenia našej vlastnej obrany, " vyhlásil Rutte s odvolaním sa na pokračujúcu aliančnú podporu krajine, ktorá sa už vyše tisíc dní bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska.

"Spojenci z NATO budú týmto hrozbám čeliť spoločne prostredníctvom viacerých opatrení, vrátane väčšieho zdieľania spravodajských informácií a lepšej ochrany našej kritickej infraštruktúry," dodal generálny tajomník aliancie.

Česká republika v rámci EÚ presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov v európskom schengenskom priestore bez vnútorných hraničných kontrol. Práve to by mohol byť podľa Lipavského jeden zo spôsobov, ako sa hybridným útokom zo strany Moskvy brániť.

Zámer, aby Európska únia obmedzila pohyb ruských diplomatov, presadzuje Česko už skoro rok. Ruskí diplomati by podľa návrhu dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré im umožnia pohyb len v rámci hostiteľskej krajiny, a nie po celom Schengene.

"Ide o návrh, ktorý by mal prispieť k tomu, aby sa obmedzili špionážne aktivity Ruska v Európe," vyhlásil už skôr Lipavský. Zámer podporujú Rumunsko, Poľsko, Dánsko, Holandsko i pobaltské štáty. Niektoré krajiny, napríklad Nemecko, Maďarsko či Taliansko, ale majú s týmto opatrením problém, obávajú sa najmä recipročných krokov zo strany Moskvy.