Medzinárodný menový fond potvrdil svoj odhad tohtoročného rastu globálnej ekonomiky

Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok potvrdil svoj predchádzajúci odhad rastu globálnej ekonomiky v roku 2024, aj keď znížil prognózy pre USA a Japonsko. Varoval pritom pred inflačnými rizikami a napätím v obchode, píšu agentúry Reuters a AFP.

MMF v aktualizácii svojho Svetového ekonomického výhľadu (WEO) naďalej očakáva, že globálna ekonomika v tomto roku vzrastie o 3,2 percenta. To sa oproti aprílovej predpovedi nezmenilo. Pre rok 2025 jej predpovedá rast o 3,3 percenta.

Zatiaľ čo prognózu pre globálnu ekonomiku nezmenil, v prípade USA znížil odhad ich rastu o 0,1 percentuálneho bodu oproti aprílu na 2,6 percenta v dôsledku "pomalšej expanzie na začiatku roka, ako sa očakávalo".

Aj odhad hospodárskeho rastu Japonska revidoval nadol o 0,2 percentuálneho bodu na 0,7 percenta. Dôvodom boli najmä dočasné výpadky dodávok a slabé súkromné investície v 1. štvrťroku.

V prípade eurozóny MMF mierne zlepšil prognózu jej rastu v roku 2024 o 0,1 percentuálneho bodu na 0,9 percenta, pričom prognóza pre rok 2025 zostala nezmenená na úrovni 1,5 percenta.

Fond očakáva, že Čína a India podporia rast Ázie. Číne MMF predpovedá v roku 2024 rast o päť percent namiesto o 4,6 percenta v apríli v dôsledku oživenia súkromnej spotreby a silného exportu v 1. štvrťroku. Ale upozornil tiež na pretrvávajúce riziká, vyplývajúce zo slabej dôvery a nevyriešených problémov v sektore nehnuteľností. Indická ekonomika by podľa MMF mala expandovať o sedem percent.

Pokiaľ ide o infláciu, MMF varoval, že inflačné riziká sa zvýšili, keďže ceny služieb bránia poklesu inflácie. To zvyšuje vyhliadky, že úrokové sadzby centrálnych bánk zostanú vysoké dlhšie, a to aj v "kontexte eskalácie napätia v obchode a väčšej politickej neistoty". Domnieva sa však, že do konca roka 2025 sa inflácia vráti k cieľu centrálnych bánk.

Ďalším zdrojom neistoty sú možné "výkyvy" v hospodárskej politike v dôsledku tohtoročných volieb v mnohých kľúčových regiónoch s negatívnym vplyvom na zvyšok sveta.

"Tieto potenciálne posuny so sebou prinášajú riziká fiškálnej márnotratnosti, ktoré zhoršia dynamiku dlhu, nepriaznivo ovplyvnia dlhodobé výnosy a zvýšia protekcionizmus," uviedol fond.

Vyššie clá a ochrana domáceho priemyslu by mohli spôsobiť "škodlivé cezhraničné presahy, ako aj spustiť odvetné opatrenia, ktoré by viedli k nákladným pretekom", poznamenal MMF. Centrálnym bankám pritom odporučil, aby svoju menovú politiku uvoľňovali len postupne, dopĺňali fiškálne rezervy vyčerpané počas pandémie a presadzovali politiky, ktoré podporujú obchod a zvyšujú produktivitu.