Haitská vláda vyhlásila výnimočný stav v 14 mestách, polícii už pomáhajú Keňania
Haitský premiér Garry Conille vyhlásil v stredu výnimočný stav v 14 mestách, ktoré sú z veľkej časti pod kontrolou gangov. Opatrenie sa týka aj metropoly Port-au-prince, informovala agentúra AFP.
Výnimočný stav má pomôcť miestnej polícii a jej kolegom z Kene obnoviť verejný poriadok v krajine, ktorú už niekoľko rokov sužuje násilie zločineckých skupín.
Žiadosť o pomoc
Keňa vedie medzinárodnú policajnú misiu, ktorej nasadenie v tejto najchudobnejšej americkej krajine schválila Bezpečnostná rada OSN vlani v októbri, haitská vláda ju o pomoc požiadala už o rok skôr.
"Výnimočný stav má umožniť znovu získať kontrolu nad oblasťami ovládanými gangmi, a to dom po dome, štvrť po štvrti a mesto po meste. Dáva kompetencie národnej polícii, armáde a keňským jednotkám k operáciám v zasiahnutých zónach," vyhlásil Conille v stredu večer v prejave k národu. Haiťanov vyzval na pokoj a členov gangov na zloženie zbraní.
Už v stredu tiež vycestovali kenskí a haitskí policajti do centra Port-au-prince v obrnených vozidlách. Podľa AFP sa výnimočný stav týka okrem iného departementu Ouest, v ktorom leží aj haitská metropola, a susednej oblasti Artibonite.
Práve tieto dva departementy sú najviac sužované násilím gangov, ktoré kontrolujú okrem iného 80 percent hlavného mesta, a tiež ďalšie oblasti vrátane dôležitých cestných ťahov v krajine, čo sťažuje distribúciu humanitárnej pomoci. Na tej je pritom závislá polovica z 11 miliónov obyvateľov.
Politická kríza
Haiti sa dlhodobo potýka s ekonomickou a politickou krízou, s násilnostami i protivládnymi protestmi. Moc gangov zosilnela po tom, čo v júli 2021 komando kolumbijských žoldnierov, najatých zrejme skupinou haitských politikov a podnikateľov, zabilo prezidenta Jovenela Moïseho.
Premiérom i prezidentom sa potom stal Ariel Henry, ktorý ale nebol príliš obľúbený a na ktorého demisiu opakovane vyzýval aj šéf najmocnejšieho gangu Jimmy Cherizier, zvaný Barbacoa.
Proti Henryho vláde sa konala tiež séria protestov, posledná vlna vypukla tento rok v januári. Koncom februára, keď Henry odišiel do Kene v snahe urýchliť misiu na pomoc haitskej polícii, sa niekoľko gangov spojilo s cieľom jeho vládu zvrhnúť. Ozbrojenci napádali policajné stanice a vnikli do dvoch najväčších väzení v krajine, odkiaľ pustili na slobodu asi 4000 väzňov. Obsadili tiež hlavné cestné ťahy a pokúsili sa ovládnuť aj medzinárodné letisko.
V marci regionálne združenie CARICOM za účasti amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena na Jamajke dohodlo plán prechodnej vlády pre Haiti, na základe ktorého sa v apríli ujala prezidentských funkcií prechodná rada.
Tá má viesť krajinu do 7. februára 2026, alebo do inaugurácie nového prezidenta. Voľby má pripraviť táto prechodná rada. Haiti nemá funkčný parlament, posledné parlamentné voľby, rovnako ako tie prezidentské, sa konali v roku 2016.
Prvých 200 kenských policajtov priletelo na Haiti 25. júna a ďalších dvesto tento týždeň v utorok, nasledovať by ich malo v najbližších týždňoch asi šesť stoviek ich kolegov.
Policajtov do bezpečnosti misie, ktorá má zatiaľ ročný mandát, sľúbilo aj niekoľko ďalších afrických štátov, menšie karibské krajiny či Bangladéš. Spojené štáty či Kanada misiu podporia finančne.