Olympijský ceremoniál urazil kresťanov. Dalo sa tomu vyhnúť?

Vlastne ani veľmi nie. Umelci (a tí francúzski, a ešte špeciálne tí parížski) urážajú kadekoho už stáročia. Áno, umenie aj uráža. Tak to skrátka je. Tým sa kresťanský svet, kde sme svojho času vymysleli sekulárny štát, do veľkej miery líši od veľkej časti zvyšku sveta.

Úvodný olympijský ceremoniál bol však krásny. Výborne vymyslený a napriek lejaku perfektne zrealizovaný. Určite lepší, ako ponúkli olympiády posledných desaťročí. Približuje sa mu iba Londýn (2012), kde figurovali Beatles, kráľovná, James Bond, gitarista Brian May na veži Buckinghamu... a podobne.

Parížskym jadrom sváru sa stala scénka Poslednej večere podľa Leonarda da Vinci v podaní drag queen umelcov. Musela tam byť? A museli ju hrať práve drag queen umelci? No nemusela a nemuseli. Už to vedia aj autori, keď sa po rozhorčenej vlne protestov ospravedlnili.

Lenže ono je to trochu inak. Zložitejšie a zároveň aj celkom dobre pochopiteľné.