Začiatok Scholzovho konca? Vládny debakel naznačil zmenu pomerov, silu získavajú kontroverzné strany

Voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko oživili v Nemecku debatu o tom, kto bude v budúcich parlamentných voľbách kandidovať na kancelára.

Súčasný predseda nemeckej vlády, sociálny demokrat Olaf Scholz, čelí kritike kvôli debaklu svojej strany v nedeľňajšom hlasovaní.

Najhorší výsledok

Ani Friedrich Merz, predseda opozičnej Kresťanskodemokratickej únie, ktorá je teraz podľa prieskumov na celonemeckej úrovni najsilnejšou stranou, nemá nomináciu istú.

Vyzvať by ho totiž mohol predseda sesterskej bavorskej Kresťansko-sociálnej únie Markus Söder. Rozhodnúť by sa malo do niekoľkých týždňov. Riadne voľby do Spolkového snemu sa budú konať na budúci rok v septembri.

Scholzova sociálna demokracia, ktorá Nemecku vládne od roku 2021 v koalícii so zelenými a liberálnymi slobodnými demokratmi, utrpela v nedeľňajších krajinských voľbách historickú porážku.

V Durínsku získala len 6,1 percenta hlasov, čo je jej najhorší výsledok v krajinských voľbách od vzniku spolkovej republiky v roku 1949. V Sasku získali sociálni demokrati 7,3 percenta.

V oboch spolkových krajinách ich porazili krajne pravicová a protiimigračná Alternatíva pre Nemecko aj úplne nová ľavicová formácia Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej, ktorá sa odštiepila od postkomunistickej Ľavice a kombinuje ľavicovú hospodársku politiku a politiku skeptickú k imigrácii.

Scholza už v pondelok kritizoval napríklad predseda vplyvnej mládežníckej organizácie sociálnych demokratov Philipp Türmer, ktorý odmietol súčasného kancelára v novej kandidatúre jasne podporiť.

Kritika Scholza

"Nie som z toho, čo súčasná vláda predvádza vôbec nadšený - a z toho nemožno Olafa Scholza vynechať," povedal. Ani v rozhovore, ktorý dnes zverejnil magazín Der Spiegel, Türmer Scholza výslovne nepodporil. "Strana najskôr musí nájsť stratégiu pre návrat na výslnie," povedal. Až potom je podľa neho možné hovoriť o personálnych otázkach.

Súčasné vedenie strany sa však za kancelára postavilo. Spolupredsedníčka SPD Saskia Eskenová, ktorá v roku 2019 Scholza porazila v boji o stranícke vedenie, na pondelkovej tlačovej konferencii pochybnosti nepripustila. "Olaf Scholz je náš silný spolkový kancelár a bude náš silný kandidát na kancelára," povedala. Viac disciplíny Eskenová požadovala hlavne po koaličných partneroch: zelených a FDP.

Bruselský web Politico označil výsledok saských a durínskych volieb za "ďalší klinec do politickej rakvy Olafa Scholza". Už júnové voľby do Európskeho parlamentu pritom pre SPD skončili historickým debaklom, strana dosiahla s 13,9 percenta hlasov najhorší výsledok v celoštátnych voľbách za posledných viac ako 130 rokov.

Kľúčové podľa mnohých analytikov budú teraz pre Scholzovu budúcnosť krajinské voľby v Braniborsku, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 22. septembra. Východonemecká spolková krajina, ktorá obklopuje hlavné mesto Berlín, je totiž pre SPD dôležitá. Sociálni demokrati Braniborsku vládnu od rozpadu Nemeckej demokratickej republiky v roku 1990.

Kľúčový termín

Ak by súčasný ministerský predseda Dietmar Woidke svoju funkciu neobhájil, mohla by diskusia o kandidátovi na kancelára vypuknúť na plno. Už teraz sa pritom objavujú mená potenciálnych Scholzových nástupcov. Najčastejšie býva spomínaný minister obrany Boris Pistorius, ktorý patrí podľa prieskumov v súčasnosti k najobľúbenejším nemeckým politikom.

Na takzvanú "otázku K", teda kto bude kandidovať na kancelára, musí odpovedať aj najsilnejšia opozičná formácia - konzervatívna únia CDU/CSU. Aj ona zjavne čaká na výsledok braniborských volieb. Za termín, kedy oznámi, kto ju do parlamentných volieb povedie, označila "neskoré leto".

"Bolo by chybou, keby sme nomináciu neoznámili najneskôr priamo po braniborských voľbách," povedal denníku Der Tagespiegel niekdajší krajinský premiér Bádenska-württemberska a bývalý eurokomisár Günther Oettinger. "V strane vidím veľkú podporu toho, aby šancu dostal Friedrich Merz," dodal.

Merz má ako predseda CDU najlepšiu štartovnú pozíciu, na kancelársku funkciu si však dlhodobo robí zálusk aj predseda sesterskej bavorskej CSU Söder.

Merza by pritom mohli oslabiť nadchádzajúce rokovania o zložení krajinských vlád v Sasku a Durínsku. Zdôrazňuje totiž, že CDU nesmie spolupracovať s AfD ani s postkomunistickou Ľavicou. Aspoň v Duríne pritom možno nezostane iná možnosť ako zostaviť vládu CDU, SPD a BSW s tichou podporou Ľavice.

Zmena v parlamente

Söder je vo svojich vyjadreniach zatiaľ opatrný, kandidatúru nevylúčil, vyhlásil však, že sa chce vyhnúť kontroverziám, ktoré sprevádzali jeho snahu o zisk nominácie pred voľbami v roku 2021.

Vtedy ho nakoniec porazil predseda CDU Armin Laschet, ktorý sa považoval za pokračovateľa stredovej politiky kancelárky Angely Merkelovej. Únia CDU/CSU však v parlamentných voľbách následne skončila tesne druhá za SPD a zostavovania vlády sa ujal Scholz.

Predsedovia bavorskej CSU pritom od založenia spolkovej republiky v roku 1949 kandidovali na kancelára zatiaľ len dvakrát. V roku 1980 sa o funkciu uchádzal za celú konzervatívnu úniu CDU/CSU Franz Josef Strauss, v roku 2002 Edmund Stoiber.

"Byť ministerským predsedom je pre mňa najkrajší úrad. Nebránil by som sa však prevziať zodpovednosť za svoju krajinu, "povedal k svojim ambíciám bavorský premiér Söder po nedeľňajších voľbách.

Voľby do Spolkového snemu sa uskutočnia až na budúci rok 28. septembra. Keby sa konali teraz, vyhrala by ich podľa prieskumu agentúry INSA z nedele únia CDU/CSU s 31,5 percenta hlasov. SPD kancelára Scholza by získala len 15 percent hlasov a porazila by ju AfD s 19 percentami.

Zelení by si pripísali 10,5 percenta, tretí člen súčasnej vládnej koalície FDP by získala len 4,5 percenta, a do parlamentu by sa tak vôbec nedostala. Prvýkrát by v historickej budove Ríšskeho snemu naopak zasadla nová formácia BSW s 9,5 percentami hlasov.