Brusel schválil Ukrajine pôžičku 35 miliárd eur. Idú proti záujmom EÚ, tvrdí chargé d‘affaires Ruska pri EÚ
Poslanci Európskeho parlamentu v utorok v Štrasburgu odhlasovali plán EÚ a skupiny G7 požičať Ukrajine 35 miliárd eur na jej obnovu a obranu proti Rusku, pričom celková výška finančnej pomoci má byť do výšky 45 miliárd eur.
Po rannej diskusii k tejto téme europoslanci pristúpili k hlasovaniu a odobrili príspevok EÚ vo výške 35 miliárd eur. Za pomoc Ukrajine sa vyjadrilo 518 poslancov, proti bolo 56 a hlasovania sa zdržalo 61 zákonodarcov.
Za aj proti
Z 15 slovenských europoslancov tento plán odobrili členovia frakcií Obnovme Európu (RE), v ktorej sú poslanci z Progresívneho Slovenska, a Európskej ľudovej strany (EPP), kde je poslankyňou Miriam Lexmann z KDH.
Proti boli nezaradení europoslanci zo strán Smer, Hlas a Republika a tiež Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov (ESN).
Ide o pôžičku v rámci makrofinančnej pomoci, ktorej cieľom je podporiť Ukrajinu čeliacu ruskej agresii. Táto pôžička je príspevkom EÚ k iniciatíve skupiny G7, ktorá bola dohodnutá v júni minulého roka.
Tento plán pomoci predvída aj využitie výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, čo umožní novovytvorený Mechanizmus ukrajinskej úverovej spolupráce. Tieto prostriedky pomôžu Ukrajine splácať makrofinančnú pomoc, ako aj pôžičky od iných partnerov G7.
Zatiaľ čo prostriedky mechanizmu možno použiť na obsluhu a splácanie pôžičiek, vláda v Kyjeve môže prideľovať prostriedky pomoci, ako uzná za vhodné, teda aj na oblasť obrany.
EÚ čelí obvineniu
Tento plán získal aj podporu členských krajín EÚ, ktorých cieľom je zaslať Ukrajine sľúbené finančné prostriedky do konca roka 2025. Pôžička je podmienená pokračujúcim záväzkom Ukrajiny presadzovať účinné demokratické mechanizmy, rešpektovať ľudské práva a ďalšie politické podmienky, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení.
Úradujúci ruský stály zástupca pri EÚ Kirill Logvinov v reakcii na hlasovanie europarlamentu obvinil Európsku úniu z ekonomického zločinu svetového formátu, keď sa rozhodla použiť výnosy zo mrazených ruských aktív.
"Parlament, hoci sa nazýva európsky, urobil rozhodnutie, ktoré ide proti európskym záujmom," povedal podľa TASS Logvinov. Dodal, že budúca generácia európskych daňových poplatníkov za tento zločin nakoniec Rusku zaplatí.
Podľa údajov Európskej komisie z konca septembra EÚ a členské štáty vyčlenili na pomoc Ukrajine 101 miliárd eur, z ktorých 43,5 miliardy bolo určených na vojenské výdavky. Ďalších 17 miliárd eur EÚ a členské štáty vyčlenili na pomoc ukrajinským utečencom.
Skupina krajín G7 sa v júni dohodla pomôcť Ukrajine 50 miliardami dolárov. Pôžičky majú byť kryté výnosy mrazeného ruského štátneho majetku. Dohoda predpokladá využitie výnosov z tohto majetku bez toho, aby bol jednotlivými krajinami konfiškovaný, čo vyvolávalo právne otázky.