Vstup Korčoka do PS nezostane bez následkov
Vstup Ivana Korčoka do PS neprekvapil. Veľa iných možností nemal. Špekulácie o tom, že pomôže Demokratom prekročiť magických päť percent, alebo že nastúpi do tímu SaS a posilní ich tak v súboji o liberálneho voliča (vedú ho primárne s PS), boli od začiatku o ničom. PS je z jeho hľadiska logická voľba. Plus stávka na istotu, ktorá dáva zmysel aj z pohľadu PS.
Progresívci chcú v najbližších parlamentných voľbách poraziť Smer Roberta Fica. Táto ambícia sa stáva esenciou ich politického bytia. Opozičná strana, ktorá v prieskumoch doťahuje, respektíve aj predbieha hlavnú vládnu stranu, ani inú ambíciu nemôže mať. Ivan Korčok pri tom chce byť. Je to tak správne. Kde inde by pri svojom životnom rozhodnutí vstúpiť do straníckej politiky mal byť?
Tieto napospol správne, logické a zmysluplné veci však nezostanú bez následkov. Nie je žiadnym tajomstvom, že SaS v silnom gravitačnom poli PS permanentne bojuje o prežitie. Demokratom, ktorí neúnavne búšia zvonka na parlamentnú bránu, tiež nepomáha, keď sa parlamentné opozičné strany posilňujú. A o tom, že Korčokov vstup do PS túto stranu posilňuje, pochybuje iba málokto.
Preto bude zaujímavé a najmä výpovedné sledovať výsledky najbližších prieskumov verejnej mienky. Uvidíme, aký okamžitý efekt Korčokov vstup do PS prinesie tejto strane a naopak, aký dosah to bude mať na jej opozičných partnerov. A bude rozumné predpokladať, že pohyb čísel v prvom takomto prieskume naznačí trend, ktorý bude mať tendenciu pretrvávať.
A pokiaľ by PS zaznamenalo nejaký výraznejší skok dopredu, zvyšok opozície bude musieť začať premýšľať o všeličom možnom. Azda s výnimkou KDH, ktoré si opatrným postojom pomaly začína nachádzať svoje miesto a priestor.
Keď premiér Fico svojho času povedal, že prípadné zvolenie Petra Pellegriniho do funkcie prezidenta prinesie novú politickú realitu, mal pravdu. Nakoniec, vidíme to každý deň.
Rovnako tak platí, že vstup Korčoka do PS a jeho aktívne zapojenie sa do „robenia politiky“ v tomto politickom tričku zamieša karty na opozičnej scéne.
Plus – a to sa zdá definitívne – súboj o celkovú politickú dominanciu budú odteraz zvádzať Smer a PS. A víťazom nemusí byť ten, kto získa o percento, alebo aj viac percent vyššie čísla, ale ten, ktorého gravitačná sila (rozumej koaličný potenciál) bude pri konečnom účtovaní silnejší.
Autor je externý spolupracovník HN