Juhokórejský prezident Jun Sok-Jol dnes v krajine vyhlásil stanné právo. Opozičnú Demokratickú stranu, ktorá ovláda parlament, obvinil zo sympatií voči Severnej Kórei a paralyzovania vlády svojou protištátnou činnosťou.
Prezident podľa agentúry AP v krátkom televíznom prejave sľúbil "vytlačiť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok".
Zákaz činnosti parlamentu
Prezidentovo rozhodnutie odsúdil aj predseda jeho vlastnej strany Strana ľudovej moci Han Duk-so, ktorý vyhlásenie stanného práva označil za chybné. Demokratická strana v reakcii na prezidentovo rozhodnutie zvolala poslancov do budovy parlamentu.
Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva prezidentom Jun Suk-jolom, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. Správa pochádza z agentúry Jonhap.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23:00 miestneho času (15:00 nášho času).
"Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané," vyhlásil Pak.
Podľa jeho slov dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Stanné právo
Eskalácia situácie medzi Južnou a Severnou Kóreou
2020:
16. júna - Severná Kórea vyhodila do povetria úrad styku oboch kórejských štátov nachádzajúci sa v pohraničnom meste Kesong na území KĽDR. Úrad bol vytvorený v roku 2018 a bol považovaný za prvý krok k zriadeniu veľvyslanectva a k užšej spolupráci oboch kórejských štátov.
2021:
24. septembra - KĽDR označila za predčasnú výzvu na oficiálne ukončenie kórejskej vojny, ktorú predniesol na Valnom zhromaždení OSN juhokórejský prezident Mun Če-in. Sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una uviedla, že KĽDR chce viesť konštruktívne rokovania so susedným štátom.
4. októbra - Severná a Južná Kórea obnovili horúcu linku. Komunikáciu so svojím južným susedom Severná Kórea prerušila po iba niekoľkých týždňoch v auguste toho istého roku.
2022:
24. októbra - Južná Kórea a KĽDR si vymenili varovné výstrely v blízkosti spornej západnej námornej hranice.
2. novembra - Severná Kórea vypálila 23 striel vrátane balistických a vyše 100 delostreleckých striel na východ od Kórejského polostrova. Jedna z balistických striel dopadla do tesnej blízkosti juhokórejských teritoriálnych vôd, čo bol prvý takýto incident od kórejskej vojny v 50. rokoch.
2023:
16. marca - Severná Kórea odpálila medzikontinentálnu balistickú raketu s doletom až 15-tisíc kilometrov, ktorá dopadla do Japonského mora. O tri dni neskôr Pchjongjang odpálil balistickú raketu, ktorú simuloval taktický jadrový útok. Podľa agentúry AP išlo o simuláciu útoku na Južnú Kóreu.
22. novembra - Juhokórejská vláda rozhodla o čiastočnom pozastavení vojenskej dohody s KĽDR, urobila tak v reakcii na vypustenie špionážnej družice Pchjongjangom. Severná Kórea neskôr tiež oznámila pozastavenie tejto dohody, ktorej cieľom je zníženie napätia na Kórejskom polostrove. KĽDR tiež oznámila, že na hranicu s južným susedom vyšle silnejšiu armádu a nové zbrane.
2024:
7. januára - KĽDR opakovane ostreľovala delostreleckými granátmi oblasť severne od ostrova Jonpchjong pri spornej námornej hranici s Južnou Kóreou.
10. januára - Severokórejský vodca Kim Čong-un uviedol, že nastal čas označiť Južnú Kóreu za štát "najviac nepriateľský" voči jeho krajine, a dodal, že zhoršujúce sa vzťahy medzi Kóreami považuje za "novú fázu zmien" a "nevyhnutnú realitu". Zároveň vyzval na posilnenie vojenských kapacít KĽDR pre vlastnú obranu aj pre jadrové odstrašenie.
16. januára - Severná Kórea zrušila vládne úrady, ktoré mali na starosti vzťahy s Južnou Kóreou. Kim Čong-un okrem toho vyzval parlament na prijatie ústavného dodatku, ktorý by Južnú Kóreu označil za striktne oddelenú krajinu a nepriateľa číslo jeden. V prejave pred severokórejskými poslancami Kim tiež vyhlásil, že pre KĽDR už ďalej nie je možné usilovať sa o zmierenie a mierové znovuzjednotenie s Južnou Kóreou, a vyzval na prerušenie všetkej komunikácie medzi oboma Kóreami.
8. februára - Severokórejský parlament sa vyslovil za zrušenie všetkých dohôd na podporu ekonomickej spolupráce s Južnou Kóreou.
18. júna - Na summite v severokórejskej metropole Pchjongjangu podpísali ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un dohodu o komplexnom strategickom partnerstve (Rusko aj KĽDR ju ratifikovali v novembri). Na základe zmluvy potom KĽDR vyslala svojich vojakov do Ruska do bojov na Ukrajine na strane Moskvy. Prítomnosť severokórejských vojakov v Rusku prvýkrát pripustil prezident Putin 24. októbra na summite skupiny rozvíjajúcich sa krajín BRICS v ruskej Kazani.
11. októbra - KĽDR obvinila Južnú Kóreu, že posiela bezpilotné lietadlá do Pchjongjangu, kde zhadzujú propagandistické letáky namierené proti režimu Kim Čong-una.
15. októbra - Severokórejská armáda na svojej strane silne militarizovanej hranice vyhodila do povetria časti dvoch ciest spájajúcich oba kórejské štáty, ktoré sa však už nepoužívali. O deň neskôr Severná Kórea úplne prerušila cestné a železničné spojenie s Južnou Kóreou
17. októbra - Severná Kórea potvrdila, že jej ústava nanovo označuje susednú Južnú Kóreu za nepriateľský štát.
31. októbra - KĽDR otestovala hotovú verziu medzikontinentálnej balistickej strely s označením Hwasong-19.
3. decembra - Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v krajine vyhlásil stanné právo. Opozičnú Demokratickú stranu, ktorá ovláda parlament, obvinil zo sympatií voči Severnej Kórei a paralyzovania vlády svojou protištátnou činnosťou. V krátkom televíznom prejave sľúbil "vymýtiť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok".
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Stanné právo môže zrušiť juhokórejský parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia. Najväčšia opozičná Demokratická strana vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia. Vstup do legislatívneho zboru ju však podľa informácii Jonhapu zablokovaný bezpečnostnými zložkami.
Prezident Jun vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prezident prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a DKP nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Prezident taktiež obvinil opozíciu so spolupráce so znepriatelenou Severnou Kóreou. "Národné zhromaždenie sa stalo útočiskom zločincov, ktorí paralyzujú súdny a administratívny systém a pokúšajú sa zvrhnúť slobodný demokratický systém prostredníctvom legislatívnej diktatúry," vyhlásil.
Južná Kórea mala po svojom vzniku po druhej svetovej vojne viacero autoritárskych lídrov, ktorí niekoľkokrát vyhlásili stanné právo. Od 80. rokov minulého storočia je však považovaná za demokraciu.
PPP sa v parlamente kvôli Demokratickej strane dostala do patovej situácie ohľadom schvaľovania rozpočtu na budúci rok. Šéf opozičnej strany I Če-mjong, proti ktorému je vedených viacero trestných stíhaní, je favoritom najbližších prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v roku 2027.
