Moskva má stovku ľadoborcov, Washington tri a jeden z nich je schátraný. Američania sa snažia dohnať zameškané
Chladnou a tvrdou realitou, ktorej čelia plány Spojených štátov, NATO a Európskej únie ohľadom Grónska, je ľad. Zamrznuté more pochováva prístavy, náleziská nerastného bohatstva a mení pobrežie na mínové pole plné ľadových krýh, ktoré ohrozujú lode, píše agentúra AP.
Jediným spôsobom, ako sa týmto prostredím pohybovať, sú ľadoborce: obrovské plavidlá s výkonnými motormi, zosilnenými trupmi a masívnym predkom, ktoré dokážu drviť a rozrážať ľad.
Kúpa ľadoborcov
USA však vlastnia iba tri lode tohto typu, z ktorých jedna je tak schátraná, že je sotva použiteľná. Spojené štáty preto uzavreli dohody o obstaraní ďalších 11 ľadoborcov, ale tie môžu získať len od medzinárodných rivalov alebo spojencov, s ktorými majú v posledných mesiacoch napäté vzťahy.
Napriek zmierneniu svojej rétoriky voči Európe sa zdá, že americký prezident Donald Trump je z bezpečnostných a ekonomických dôvodov stále odhodlaný k tomu Grónsko získať. Zámer ospravedlňuje tým, aby sa ostrov, ktorý nazýva "veľký, krásny kus ľadu", nedostal do rúk Moskvy a Pekingu, zabezpečením strategickej polohy pre USA v Arktíde a možnosťou ťažiť nerastné bohatstvo ostrova.
Bez toho, aby Trump špecifikoval akýkoľvek plán, povedal v stredu svetovým lídrom zhromaždeným v Davose vo Švajčiarsku, že "na dosiahnutie tejto vzácnej krajiny musíte prejsť stovkami stôp ľadu". Napriek tomu neexistuje žiadny zmysluplný spôsob, ako to dosiahnuť – ani čokoľvek iné na poloautonómnom dánskom území – bez kľúčovej schopnosti ľadoborcov preraziť cestu zamrznutým morom.
"Aj keby sa Spojené štáty rozhodli zajtra Grónsko ovládnuť, mali by dvojročnú alebo trojročnú medzeru, počas ktorej by sa k ostrovu po väčšinu času nedostali," povedal člen Európskej rady pre zahraničné vzťahy Alberto Rizzi. "Na mape vyzerá Grónsko obklopené morom, ale realita je taká, že to more je plné ľadu," dodal.
Štyri možnosti
Ak USA chcú viac ľadoborcov, existujú len štyri možnosti: stroje strategických protivníkov Číny a Ruska alebo dlhoročných spojencov Kanady a Fínska, ktorí nedávno čelili ostrej kritike a hrozbám obchodných ciel zo strany Trumpa práve kvôli Grónsku.
Návrh, stavba, prevádzka a údržba ľadoborcov sú drahé a vyžadujú si kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú možno nájsť len na určitých miestach. Takýmto miestom je napríklad spomínané Fínsko s odbornými znalosťami získanými v mrazivom Baltskom mori.
Z celosvetovej flotily čítajúcej vyše 240 ľadovcov ich Fínsko postavilo približne 60 percent a pri polovici zvyšných plavidiel stojí za ich návrhom, uviedol Rizzi. "Ide o veľmi špeciálnu schopnosť, ktorá bola sprvu nevyhnutnosťou a ktorú potom dokázali premeniť na geoekonomickú výhodu," vysvetlil.
Najväčšiu flotilu ľadoborcov na svete má Rusko s približne 100 plavidlami, vrátane kolosálnych lodí poháňaných jadrovými reaktormi. Na druhom mieste je Kanada, ktorá má podľa správy spoločnosti Aker Arctic, helsinskej firmy zaoberajúcej sa návrhom ľadovcov, v pláne zdvojnásobiť svoju flotilu na približne 50 ľadoborcov. "Naša kniha zákaziek je v súčasnosti plná a blízka budúcnosť vyzerá tiež sľubne," povedal Jari Hurttia, obchodný manažér helsinskej firmy.
Čína má momentálne k dispozícii päť ľadoborcov, ale kvôli svojim ambíciám v Arktíde, stavia rýchlo ďalšie, uviedol Marc Lanteigne, profesor na nórskej Univerzite v Tromsö. "Čína je teraz v pozícii, kedy môže vyvíjať vlastné ľadoborce, a preto USA cítia, že musia urobiť to isté," vysvetlil profesor.
USA zaostávajú
Washington podľa Sophie Artsovej musí svoje resty doháňať. "Prezident Trump sa na nedostatok ľadoborcov, najmä v porovnaní s Ruskom, naozaj sťažuje," povedala spolupracovníčka Nemeckého Marshallovho fondu, zameraného na bezpečnosť v Arktíde.
Súčasná americká flotila ľadoborcov je podľa nej v podstate za svojím životným cyklom. Spojené štáty sa kvôli tomu obrátili na Fínsko a Kanadu. "Kanada aj Fínsko sú v tomto ohľade naozaj, naozaj dôležité," vysvetlila Artsová. "Spolupráca je jedinou cestou. USA v tejto chvíli nemajú možnosť, ako to samy dosiahnuť," dodala.
Počas svojej prvej administratívy Trump uprednostňoval akvizíciu plavidiel schopných plavby po ľade americkou armádou. Na túto stratégiu nadviazala administratíva Joea Bidena podpisom dohody s názvom Ice PACT s Helsinkami a Ottawou o dodaní 11 ľadoborcov.
Štyri by boli postavené vo Fínsku, zatiaľ čo sedem by bolo postavených v kanadskej továrni za miliardu dolárov "American Icebreaker Factory" v Texase a v lodenici Mississippi.
Aj s dostatočným počtom ľadoborcov by cena za vybudovanie a údržbu ťažobných alebo obranných zariadení – ako je napríklad systém protiraketovej obrany Golden Dome (Zlatá kopula) v odhadovanej hodnote 175 miliárd dolárov – bola enormná. "Akákoľvek ťažba nerastov by v drsných podmienkach na mori aj na súši v Grónsku bola vysoko nákladná. Investície by sa tam vrátili o roky, ak nie desaťročia," uviedol profesor Lanteigne.
Investície v Grónsku
To znamená, že americkí spojenci by napriek tomu mohli uvítať väčšie investície Washingtonu v Grónsku, píše AP. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo svojom vyhlásení uviedla, že krajina by bola otvorená posilneniu arktickej bezpečnosti, vrátane amerického programu Golden Dome, za predpokladu, že sa tak stane s rešpektom k územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva.
Zatiaľ čo sa USA a Európska únia vrátane Dánska a Fínska zaviazali k výraznému zvýšeniu investícií do Grónska, je jasné, kto má v súčasnosti dostatočnú silu, aby skutočne dosiahol na rozsiahle zamrznuté územie. "Je to trochu absurdné, pretože si nemyslím, že by Fínsko zrušilo dohodu s USA v reakcii na hrozbu invázie do Grónska," povedal Rizzi.
"Ak ale Európa chce na Spojené štáty vyvinúť tlak, mohla by povedať: Nedáme vám žiadne ľadoborce a veľa šťastia s dosiahnutím Arktídy alebo s projekciou sily tam s tými dvoma starými loďami, ktoré máte. "
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok v Davose pripomenula svetovým lídrom kľúčovú úlohu EÚ pre akékoľvek snahy v arktickej oblasti. "Fínsko – jeden z najnovších členov NATO – predáva svoje ľadoborce USA," povedala von der Leyenová na Svetovom ekonomickom fóre.
"To ukazuje, že naši severskí členovia NATO majú práve teraz sily pripravené na Arktídu, a predovšetkým, že arktickú bezpečnosť možno dosiahnuť iba spoločne." Po mimoriadnom summite 27 lídrov EÚ v Bruseli vo štvrtok von der Leyenová oznámila, že EÚ zvýši výdavky na obranu v Grónsku.