Bielorusi sa na Trumpovu Radu mieru nedostali, nedostali totiž víza, tvrdí Minsk
Bielorusko, ktoré je ako blízky spojenec Ruska len zriedka pozývané na medzinárodné stretnutia, dnes uviedlo, že sa chcelo zúčastniť inauguračného zasadnutia Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa vo Washingtone, ale nepodarilo sa mu získať potrebné víza. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že Bielorusko je už dlho predmetom západných sankcií kvôli porušovaniu ľudských práv.
Sankcie sa sprísnili po tom, ako bieloruský vodca Alexander Lukašenko povolil, aby Rusko využilo bieloruské územie pri invázii ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022. Trump urobil diplomatické kroky voči Bielorusku a zrušil časť sankcií výmenou za prepustenie niektorých politických väzňov.
Pristúpenie k Rade mieru
Lukašenko podpísal dohodu o pristúpení k Rade mieru 20. januára tohto roku. Inauguračného stretnutia sa mal zúčastniť bieloruský minister zahraničia Maksim Ryžankov, o čom bola americká strana riadne informovaná.
"Napriek vykonaniu všetkých požadovaných úkonov z našej strany však našej delegácii víza neboli vydané," uviedlo bieloruské ministerstvo zahraničia. "V tejto situácii vyvstáva oprávnená otázka – o akej miere a akej postupnosti krokov hovoríme, keď organizátori nedokázali splniť ani základné formality, aby sme sa mohli zúčastniť?" dodalo vo vyhlásení.
Trumpove pozvanie na účasť na zasadnutí Rady mieru bolo pôvodne zaslané Lukašenkovi. Trump označil Lukašenka za "vysoko rešpektovaného" vodcu, čo je v rozpore s názormi lídrov bieloruskej opozície v exile, ktorí Lukašenka, vládnuceho Bielorusku už od roku 1994, odsudzujú ako diktátora.
Lukašenkova hovorkyňa dnes vysvetľovala, že Lukašenko síce dostal pozvánku na prvé rokovanie rady, ale až v čase, keď už mal hotový pracovný program, ktorý nemohol odložiť. Bieloruský líder dnes rokoval s predsedníčkou hornej komory zimbabwianskeho parlamentu, napísal portál Naša Niva.
Pred tromi dňami Lukašenko sľúbil, že sa zúčastní na neskoršom rokovaní rady, ale asi nie vo Washingtone, ale skôr v Európe či na Blízkom východe, možno v Izraeli či Turecku.
Prvé rokovanie
"Ryžankov namiesto cesty do Washingtonu išiel na literárny večierok v Minsku," napísala Naša Niva. Na večierku, venovanom medzinárodnému dňu materinského jazyka a roku žien v Bielorusku, minister predniesol prejav. Akcie sa zúčastnili diplomati z Indie, Číny, Kirgizska, Srbska, Slovenska a ďalších krajín, dodal portál.
Trumpovu pozvánku do rady dostal aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý pred štyrmi rokmi svojím rozkazom k invázii na Ukrajinu rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Putin minulý mesiac vyhlásil, že Rusko je pripravené poskytnúť Rade mieru jednu miliardu dolárov na podporu palestínskeho ľudu - ale z ruských aktív zmrazených v Spojených štátoch.
Hovorkyňa ruskej diplomacie tento mesiac uviedla, že Rusko sa nezúčastní na prvom zasadnutí rady a dodala, že ruský postoj k rade sa ešte vytvára.
Zasadnutia Rady, ktorej zriadenie navrhol Trump v septembri, keď oznámil svoj plán na ukončenie izraelskej vojny v Pásme Gazy, sa podľa Reuters zúčastnili zástupcovia 47 krajín. Neskôr Trump objasnil, že pôsobnosť rady sa rozšíri aj na riešenie ďalších konfliktov po celom svete, dodal Reuters.
Zasadnutia sa zúčastnil napríklad izraelský minister zahraničia Gideon Saar, maďarský premiér Viktor Orbán, albánsky premiér Edi Rama alebo turecký minister zahraničia Hakan Fidan. Ako pozorovatelia sa zúčastnili český minister zahraničia Petr Macinka, jeho slovenský kolega Juraj Blanár, rumunský prezident Nicušor Dan, ministri zahraničia Talianska a Cyprusu či diplomati z Bulharska a Grécka.