Odklon Európy od civilného využitia jadrovej energie bola strategická chyba, tvrdí von der Leyenová
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok vyhlásila, že vojna na Blízkom východe odhalila „zraniteľnosť“ a závislosť Európy od fosílnych palív.
Odvrátenie sa Európy od civilného využitia jadrovej energie označila za „strategickú chybu“, informovala agentúra AFP.
„Pokiaľ ide o fosílne palivá, sme úplne závislí od drahého a nestáleho dovozu, čo nás dostáva do štrukturálnej nevýhody oproti iným regiónom,“ povedala von der Leyenová na otvorení summitu o jadrovej energii v Paríži.
Aktuálna kríza na Blízkom východe „nám jasne pripomína, akú zraniteľnosť to vytvára,“ doplnila šéfka EK podľa AFP.
Uviedla tiež, že „zatiaľ čo v roku 1990 pochádzala tretina elektriny v Európe z jadrovej energie, dnes je to len takmer 15 percent“.
Oznámila, že Európska únia plánuje poskytnúť finančnú podporu vo forme záruky vo výške 200 miliónov eur na podporu investícií do inovatívnych jadrových technológií.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom otváracom prejave zdôraznil, že civilné využitie jadrovej energie umožňuje energetickú suverenitu.
„Jadrová energia je kľúčová pre zladenie nezávislosti – a tým aj energetickej suverenity – s dekarbonizáciou a dosiahnutím uhlíkovej neutrality,“ povedal.
Poukázal aj na súčasný geopolitický kontext, v ktorom sa preukázala prílišná závislosť od uhľovodíkov, ktoré sa „môžu stať nástrojom nátlaku alebo dokonca destabilizácie“.
Ako príklad uviedol súčasnú vojnu na Blízkom východe, ktorá sa začala 28. februára útokom Izraela a USA na Irán. V odvete Irán útočí na Izrael a americké záujmy v krajinách regiónu. Napätie sa zvyšuje aj v oblasti Hormuzského prielivu, kľúčovej ceste pre export ropy.
Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho z pondelka jadrová energia dnes tvorí približne 10 percent svetovej výroby elektriny a vo svete pracuje 450 reaktorov v približne 30 krajinách.
„Záujem o jadrovú energiu prejavuje ďalších približne 40 štátov,“ uviedol Grossi, pričom spomenul napríklad Južnú Afriku a Argentínu.
Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol zdôraznil, že európske krajiny by pre svoju energetickú bezpečnosť a suverenitu mali rozvíjať obnoviteľné zdroje – solárnu, veternú či iné – a súčasne obnoviť jadrovú energiu ako významnú súčasť energetického mixu.
V poradí už druhý summit o jadrovej energii sa koná v meste Boulogne-Billancourt neďaleko Paríža s cieľom identifikovať praktické opatrenia a stanoviť konkrétnu cestu pre energetiku do roku 2050.
Paríž očakáva „novú dynamiku“ v súlade s deklaráciou COP28 v Dubaji, ktorá stanovuje cieľ trojnásobne zvýšiť inštalované jadrové kapacity do roku 2050. Tento zámer podporilo približne 30 krajín a Francúzsko chce motivovať aj ďalšie štáty k podpore tejto iniciatívy, informovala televízia RTL.
Summit organizuje Francúzsko, ktoré je so svojimi 57 jadrovými reaktormi jednou z popredných svetových civilných jadrových mocností.
Na stretnutí sa očakáva účasť zástupcov približne 40 krajín a medzinárodných organizácií vrátane USA, Číny, európskych štátov a členských krajín G7. Rusko ako ďalší významný hráč v sektore sa však kvôli vojne, ktorú v roku 2022 rozpútalo na Ukrajine, na summite nezúčastní.