Lietadlá si dávajú viac na čas než naše železnice. Ošiaľ na nebi neutícha, odškodnenie však nie je chimérou

Začiatok júla nepredstavuje len odhodenie školských tašiek, ale honbu za prekračovaním hraníc všedných dní charakterizujú prepchaté európske cesty a natrieskané nebo nad nimi. Mix množstva letov, ich presmerovanie na náhradné letiská i nedostatok zamestnancov vyvolávali meškania. Spoločnosť Smartwings sa dokonca vyslovila, že ak Eurocontrol nepristúpi k urýchlenej náprave v riadení vzdušného priestoru, bude rušiť niektoré lety.

S meškaním bolo nutné jednoducho rátať. Toho si boli pravdepodobne vedomí aj dovolenkári, ktorí sa rozhodli vycestovať z Viedne do talianskej Bologne. Tí, ktorí poctivo prišli na Schwechat skôr ako odporúčané dve hodiny pred odletom naplánovaným na siedmu hodinu podvečer, na informačných paneloch zaznamenali len niekoľkominútové meškanie. Na stres nebol dôvod. Obzvlášť, keď vzdialenosť do Bologne malo lietadlo prekonať za smiešnu hodinu aj dvadsať minút.

Medzi poctivcov sa zaradili aj mladí manželia žijúci neďaleko Senca. „Už niekoľko dní pred odletom sme zachytili správy o meškaniach, tak sme si nerobili veľké nádeje,“ hovorí Veronika Maličká. „Postupne sa však meškanie predlžovalo a s ním prichádzalo zhoršovanie nálady a únava.“

Na displeji dlhšie svietila informácia, že sa treba pripraviť na meškanie dve aj pol hodiny. Maličkí, rovnako ako ostatní cestujúci, vtedy ešte nemali tušenia, že budú musieť podstúpiť podstatne horšiu tortúru.

Na palubu lietadla nastupovali až okolo desiatej hodiny. Personál mal toho už asi plné zuby, keďže ani nepožadoval cestovné doklady a kontroloval len letenky. Pasažieri po usadení sa od kapitána dozvedeli niečo v tom zmysle, že nemajú dostatočný počet členov posádky, každú chvíľu však priletí lietadlo z Portugalska a časť jeho posádky dorovná chýbajúci stav. Lenže to zďaleka nebolo všetko.

Hodení cez palubu

Asi po hodine a pol sa cestujúci opäť oc...