Svetová zdravotnícka organizácia reaguje na detskú obrnu v Gaze, do oblasti pošle milión vakcín
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pošle v najbližších týždňoch do Pásma Gazy viac ako milión vakcín proti detskej obrne, uviedol v piatok generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Cieľom je zabrániť nákaze detí. Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.
WHO týmto opatrením reaguje na výsledky laboratórnych testov odpadových vôd v Pásme Gazy, ktoré odhalili prítomnosť vírusu v šiestich zo siedmich skúmaných vzoriek. Doposiaľ sa však žiadne prípady detskej obrny nepotvrdili.
"Hoci zatiaľ neboli zaznamenané žiadne prípady detskej obrny, bez okamžitých opatrení je len otázkou času, kedy sa (vírus) dostane k tisícom detí, ktoré zostali nechránené," napísal Ghebreyesus pre britský denník The Guardian.
Šéf WHO taktiež uviedol, že medzi najviac ohrozenou skupinou sú deti do piatich rokov života. Zdôraznil však, že v prípade Gazy sú to najmä deti do dvoch rokov, keďže konflikt medzi Izraelom a Hamasom mnohým novorodencom zamedzil prístup k očkovaniu. Miera zaočkovania preto klesla z 99 percent na 86 percent.
"Opakovane pozorujeme, že detskej obrne sa darí na miestach postihnutých konfliktom a nestabilitou," pripomína Ghebreyesus. V stanovisku upozornil na vypuknutie lokálnych epidémií v Sýrii a Somálsku.
Na vzniknutú situáciu reagovala aj izraelská armáda, ktorá minulú nedeľu uviedla, že svojim vojakom slúžiacim v Gaze začne podávať vakcíny proti obrne.
Hovorca OSN v Ženeve Rolando Gómez v utorok pripomenul, že Izrael má "ako okupačná mocnosť zodpovednosť za to, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju v Gaze potrebujú, a aby vytvoril prostredie umožňujúce pôsobenie OSN a jej partnerov."
Vírus detskej obrny je vysoko nákazlivý. Postihuje nervový systém a môže spôsobiť paralýzu. Vďaka masovej očkovacej kampani klesol celosvetový výskyt detskej obrny od roku 1988 o 99 percent. WHO sa v súčasnosti usiluje o úplné vyhladenie tohto patogénu - podobne ako pri víruse pravých kiahní.
OSN taktiež minulý týždeň informovala o rastúcich prípadoch žltačky typu A, červienky a gastroenteritídy. Príčinou sú najmä zhoršujúce sa hygienické podmienky v Pásme Gazy.