Nemecká volebná reforma je podľa ústavného súdu sčasti protiústavná

Reforma spolkového volebného zákona, ktorú zaviedla nemecká vládna koalícia, je sčasti protiústavná, rozhodol v utorok nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukovať rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v súčasnosti najväčším slobodne voleným parlamentom na svete. V parlamentných voľbách by boli prostredníctvom neho značne znevýhodnené aj menšie politické strany.

Nemecký volebný systém bol vytvorený v povojnových rokoch s cieľom zabrániť fragmentácii parlamentu a rozširovaniu menších strán, ktoré v 30. rokoch 20. storočia pomohli vzostupu nacistov Adolfa Hitlera. Systém umožňuje, aby sa do parlamentu dostali len strany, ktoré získajú v parlamentných voľbách aspoň päť percent hlasov.

Výnimka z pravidla piatich percent umožňuje aj menším stranám získať zastúpenie, ak nezískali potrebných päť percent, ale sú silné v jednotlivých spolkových krajinách a získajú tam aspoň tri mandáty.

Vláda chcela touto zmenou znížiť počet poslancov v Bundestagu. Argumentovala tým, že neustále rozširovanie parlamentu ho robí ťažkopádnym. Súd však rozhodol, že navrhovaná zmena by bola v rozpore s ústavou.

Opozícia, vrátane strany Ľavica (Die Linke) a Kresťanskosocialnej únie (CSU), reformu napadla. Obidve strany v minulosti z výnimky profitovali a jej zrušenie by ich mohlo pripraviť o zastúpenie v parlamente.

Rozhodnutie súdu znamená, že nemecký volebný systém zostane nezmenený. To má za následok, že Bundestag bude naďalej pomerne veľký a bude v ňom zastúpených viac politických strán.

Nasledujúce parlamentné voľby v Nemecku budú v septembri 2025, dodáva DPA.