Mexickí poslanci schválili kontroverznú reformu. Priama voľba sudcov ohrozí nezávislosť, tvrdí opozícia
Dolná komora mexického parlamentu dnes po dlhom nočnom rokovaní schválila kontroverznú reformu súdnictva, ktorá zavádza priamu voľbu sudcov.
Poslanci ľavicovej vládnej strany Morena presadili zmeny navrhnuté odstupujúcim prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom napriek odporu opozície i protestom časti verejnosti obávajúcej sa politizácie justície. Návrh musí ešte schváliť Senát, v ktorom má ľavica zabezpečenú potrebnú väčšinu hlasov, píšu agentúry.
Vyhrotená debata
Poslanci prijali návrh reformy pomerom hlasov 359 ku 135, ľavica teda získala dve tretiny potrebných na presadenie ústavných zmien. Vyhrotená debata trvala 12 hodín od utorkového popoludnia a predchádzal jej pokus demonštrantov zablokovať vstup do sídla Kongresu.
Odporcovia zákona sa obávajú, že priama voľba sedemtisícok mexických sudcov povedie k strate nezávislosti súdov a ohrozí fungovanie demokracie v krajine. Proti reforme sa ozvali aj veľvyslanci Spojených štátov a Kanady v Mexiku.
López Obrador aj ďalší ľavicoví politici tvrdia, že reforma očistí súdnictvo od korupcie a justície prestane slúžiť menšinovým skupinám a organizovanému zločinu. Podľa expertov sú však problémy s korupciou rozšírené skôr u policajných vyšetrovateľov a prokurátorov ako u sudcov.
Priama voľba
Podľa navrhnutých zmien by mali Mexičania prvýkrát už na budúci rok voliť prvých viac ako 1600 sudcov, vrátane členov najvyššieho súdu, ktorých počet sa má znížiť z 11 na deväť.
Voľby sudcov sa majú konať každé tri roky a vyberať majú Mexičania zo zoznamov kandidátov, ktorých zostaví moc výkonná, zákonodarná a súdna.
Reforma počíta aj so skrátením funkčného obdobia členov najvyššieho súdu z 15 rokov na 12. Najvyšší súd by tiež už nemal mať dva senáty a nanovo má rozhodovať na verejných plenárnych zasadnutiach.
Návrh teraz poputuje do Senátu, kde má podľa médií Morena zabezpečenú dostatočnú dvojtretinovú podporu. Ak ho horná komora Kongresu schváli ešte počas septembra, stihne zákon podpísať odstupujúci prezident.
V opačnom prípade by bol podpis na jeho nástupkyni a straníckej kolegyni Claudii Sheinbaumovej, ktorá reformu tiež podporuje.