Srbsko je a bude spojencom Ruska, uistil Putina srbský vicepremiér. Krajina sa však snaží vstúpiť do Únie

Srbsko je spojencom Ruska a nikdy nezavedie sankcie proti Moskve ani sa nepripojí k Severoatlantickej aliancii, ubezpečil dnes ruského prezidenta podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin.

Vulin, ktorý býval náčelníkom spravodajskej služby a ktorý je na sankčnom zozname Spojených štátov, sa s Vladimirom Putinom stretol na okraji hospodárskeho fóra vo Vladivostoku. Ubezpečil šéfa Kremľa, že úzke vzťahy medzi oboma štátmi budú pokračovať aj v budúcnosti, napísala agentúra AP.

Nie partner, ale spojenec

Vulinove výroky odrážajú pretrvávajúce blízke vzťahy medzi Belehradom a Moskvou, napriek proklamovanej snahe Srbska vstúpiť do Európskej únie. Srbsko sa odmietlo pripojiť k západným sankciám proti Rusku kvôli vojne na Ukrajine, hoci odsúdilo agresiu Moskvy. Prezident Aleksandar Vučić povedal, že uvalenie sankcií nie je v národnom záujme Srbska, pripomenula AP.

"Srbsko nie je len strategický partner Ruska, Srbsko je tiež ruským spojencom. To je dôvod, prečo je na nás tlak zo strany Západu obrovský," povedal Vulin.

"Srbsko na čele s Aleksandarom Vučičom sa nikdy nestane členom NATO, nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a nikdy nedovolí, aby bolo jeho územie využívané na akékoľvek protiruské akcie. Srbsko sa nestalo a nestane sa súčasťou protiruskej hystérie, "vyhlásil srbský politik, ktorý je známy svojimi proruskými názormi.

"Zhubný vplyv Ruska"

Vulinovo stretnutie s Putinom vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe nasledovalo len pár dní po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívil Srbsko, ktoré uzavrelo dohodu o nákupe francúzskych stíhačiek Rafale. Tento krok bol považovaný za možný odklon od Moskvy. Už skôr Belehrad navštívil tiež nemecký kancelár Olaf Scholz.

USA vlani v júli uvalili na Vulina sankcie kvôli podozreniu, že bol zapojený do nelegálnych dodávok zbraní, obchodu s drogami a zneužívania verejnej funkcie a že napomáhal presadzovaniu ruského vplyvu na nestabilnom Balkáne.

Americké sankcie proti jednotlivcom a spoločnostiam na Balkáne sú navrhnuté tak, aby čelili "zhubnému vplyvu Ruska" a pokusom podkopať mier a stabilitu v regióne.

Západ zosilnel úsilie o začlenenie tejto oblasti, pretože sa obáva, že Rusko by tu mohlo vyvolať nepokoje, aby odvrátilo pozornosť od svojej vojny proti Ukrajine. Balkán prešiel v 90. rokoch minulého storočia viacerými vojnami a napätie stále pretrváva, dodala AP.