Máme oveľa horšie čísla, ako je svetový priemer. Mnohé problémy sa dajú odstrániť už v škôlke

Poruchy učenia rieši u niektorých žiakov v súčasnosti každá škola. Roky žiadajú o zvýšenie počtu pedagogických asistentov, ktorí žiakom na hodinách individuálne pomáhajú. Podľa školského zákona by ich malo byť viac.

Mnoho detí potrebuje pri učení pomoc. Na vyučovacej hodine im treba napríklad viackrát vysvetliť zadanie, alebo podajú lepší výkon, ak ich úlohou niekto sprevádza. Navyše sa cítia neisté, osamelé a vystresované. Zlepšiť by sa mohli vďaka podpore, ktorá odkryje potenciál každého žiaka.

Realita je však taká, že nie každé dieťa, ktoré pomoc potrebuje, ju aj dostane. Navyše máme skupinu detí, ktoré sa kvôli tomu musia vzdelávať doma.

„Máme také veľké problémy duševného zdravia detí, máme tak veľa detí so špeciálnymi potrebami. Tie však nemuseli vďaka intervencii v materskej škole skončiť ako problémové,“ hovorí špeciálny pedagóg a predseda Inklucentra Viktor Križo.

„Pri deťoch s postihnutím sa to vie už desaťročia a v zdravotníctve sa o tom veľa diskutuje, že keď včas zachytím dieťa s nejakým vážnym zdravotným ochorením, dostane včas pomoc, tak má dobrú prognózu. Toto isté funguje v psychickom svete, ak dieťa, ktoré bude v piatej triede zlyhávať, bude mať štvorky, päťky, toto dieťa sme už v materskej škole boli schopní zachytiť. Tie svetové čísla sú niekde okolo troch až piatich percent. A my sa bavíme o 10, možno aj 20 percent detí, ktoré nám v školách zlyhávajú,“ dodáva Križo.

„Náš systém nie je nastavený tak, aby sme dokázali každému žiakovi, ktorý má aj potvrdenie z poradenského zariadenia, zabezpečiť potrebných ľudí. A žiaci bez tejto podpory musia fungovať. Je mnoho prípadov, ktoré bohužiaľ na tomto zlyhávajú. Sú mnohé prípady, keď práve rodičia, ktoré mali deti s nejakými znevýhodneniami, ich nedokázali umiestniť do školy, lebo im povedala, že my nemáme podmienky na to, aby sme dokázali takéhoto žiaka vzdelávať, nájdite si nejakú inú školu,“ vysvetľuje analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.

Toto je realita, aj keď máme ústavou garantované právo na vzdelávanie, štát ho istej skupine detí jednoducho nedokáže zabezpečiť. Predstavte si, že máte dieťa, ktorému diagnostikovali ADHD, vaša spádová škola vám povie, že ho pre chýbajúci podporný personál nevie vzdelávať a máte to skúsiť inde.

Rovnako však reagujú aj ďalšie školy vo vašom okolí. Vrátite sa teda do riaditeľne spádovej školy a odchádzate s dohodou, že dieťa sa bude vzdelávať doma a školu navštívi len kvôli preskúšaniu.

Stojíte tak pred rozhodnutím, či skončiť v zamestnaní, aby ste mohli svoje dieťa učiť doma, alebo či zamestnáte učiteľa. Niektorí rodičia sa rozhodnú dať výpoveď a pomáhať svojmu dieťaťu ako asistent v bežnej škole, alebo si nájdu súkromnú. Pre mladé rodiny sú to všetko finančne náročné rozhodnutia.