Potrebujeme dva piliere hospodárskej stratégie, nemáme ani jeden
Správna hospodárska stratégia potrebuje dva piliere. Jedným z nich je rozpočtová zodpovednosť a druhým zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti. Bohužiaľ, u nás absentujú obidva.
Vláda síce legislatívnym procesom pretlačila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií, ktorý by mohol vyvolávať zdanie rozpočtovej zodpovednosti. Na potvrdenie toho, že je to skutočne len zdanie, stačí aj zbežný pohľad na jeho obsah.
Čo je zodpovedné na opatreniach „na zlepšovanie stavu verejných financií“, ktoré sú primárne o zvyšovaní daní? Bez zohľadnenia nevýhodného postavenia, do ktorého nás to dostane v regióne, ale aj v širšom medzinárodnom porovnaní?
Čo je zodpovedné na zavádzaní nových daní, ako je daň z finančných transakcií, ktorá z nás navyše robí ešte aj exota v Európskej únii, pretože takú daň nemá nijaká iná členská krajina EÚ s výnimkou Maďarska?
Zvyšovanie príjmov verejných financií žmýkaním daňových poplatníkov má svoje limity. Jeho prirodzeným dôsledkom je zvyšovanie motivácie k daňovej optimalizácii. Preto by vláda, ak uvažuje dlhodobejšie, mala mať záujem na lepšie fungujúcej ekonomike, z ktorej jej následne budú plynúť vyššie rozpočtové príjmy.
Kardinálnou otázkou je preto táto: kde sú opatrenia na zvýšenie výkonnosti ekonomiky, zvýšenie jej produktivity a konkurencieschopnosti? To nás privádza k druhému pilieru správnej hospodárskej stratégie, ktorý zatiaľ vláda úplne ignoruje.
Už aj nová Európska komisia pochopila, že práve produktivita a konkurencieschopnosť sú rozhodujúce faktory v globálnej súťaži. O správe, ktorú pre ňu pripravil Mário Draghi, sa diskutuje v celej Európe. Impulzom pre našu vládu zatiaľ nebola.
A nebola ňou ani iná správa o produktivite a konkurencieschopnosti, ktorú už pred viac ako rokom pripravil Inštitút hospodárskych analýz ministerstva hospodárstva. Správa takmer na 140 stranách prichádza s detailnou diagnózou súčasného stavu, ale prináša aj celý rad zaujímavých návrhov. Jedinou reakciou je zatiaľ mlčanie.
My však o týchto témach potrebujeme verejnú diskusiu. A nie jej obchádzanie či skracovanie. V prípade konsolidačného balíka o expresnosti jeho schvaľovania svedčí skutočnosť, že celé to trvalo, ak započítame aj deň zverejnenia a deň schválenia, 13 pracovných dní...
Bodaj by vláda rovnako expresne prišla aj s opatreniami na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti. Diskusiu k nim neskracujme, bude určite intenzívna. Len aby bolo konečne o čom.