V ECB sa zvyšuje tlak na ďalšie zníženie úrokov. Guvernér Národnej banky Slovenska má na to iný názor

V Európskej centrálnej banke (ECB) sa zvyšuje tlak na ďalšie zníženie základných úrokových sadzieb na zasadnutí plánovanom na budúci týždeň.

Uviedla to agentúra Reuters, podľa ktorej sa dnes za zníženie sadzieb o štvrť percentuálneho bodu vyjadrilo hneď niekoľko činiteľov ECB. Zrejme jedinou reálnou opozíciou týmto hlasom je guvernér slovenskej národnej banky Peter Kažimír, napísala agentúra Bloomberg.

Centrálni bankári väčšinou argumentujú spomalením hospodárskeho rastu, keď obhajujú, prečo by mala ECB pristúpiť k ďalšiemu zníženiu úrokov.

Znižovanie úrokov neustane

Investori očakávajú, že centrálna banka budúci týždeň zníži depozitnú sadzbu o ďalšieho štvrť percentuálneho bodu, a to na 3,25 percenta. Predpokladajú tiež, že ECB v znižovaní úrokov bude pokračovať aj potom.

"Zníženie je veľmi pravdepodobné a nebude posledné. Tempo bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať boj proti inflácii," povedal rozhlasovej stanici franceinfo šéf francúzskej centrálnej banky François Villeroy de Galhau.

ECB popri vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) pozorne sleduje aj infláciu, ktorú chce mať blízko dvoch percent. Miera inflácie v eurozóne v septembri klesla na 1,8 percenta, a prvýkrát za viac ako tri roky sa dostala pod dvojpercentný cieľ ECB.

"Aj keby sme teraz mali jedno zníženie o 25 bázických bodov a ďalšie v decembri, vrátime sa na iba tri percentá - a to je stále veľmi reštriktívna úroveň," povedal denníku Financial Times šéf gréckej centrálnej banky Jannis Sturnaras, keď dal najavo podporu ďalšiemu zníženiu sadzieb.

To presadzujú aj šéfovia centrálnych bánk z Fínska, Lotyšska a Portugalska. Prezidentka ECB Christine Lagardeová zníženie úrokov zreteľne naznačila.

Jediný opozičný hlas

Guvernér slovenskej národnej banky Peter Kažimír však zrejme ako jediný vážny hlas proti ďalšiemu zníženiu úrokov argumentuje tým, že jedna priaznivá štatistika nestačí.

Je podľa neho potrebné počkať, ako sa bude inflácia vyvíjať v ďalších mesiacoch. Lepším variantom je podľa neho sadzby znížiť až v decembri, pokiaľ na to bude dôvod. Časť centrálnych bankárov nie je o ďalšom znížení sadzieb úplne presvedčená.

Zdrojom rozporov sú najmä kolísavé ceny energií, k čomu v poslednom čase prispieva napätie na Blízkom východe. Ceny ropy sa kvôli bojom teraz zvyšujú, hoci z nižších hodnôt, než kde boli pred rokom alebo aj tento rok na jar.

Severomorská ropa Brent sa dnes popoludní predávala zhruba za 76 dolárov za barel, zatiaľ čo na jar bola nad 90 dolármi.

"V médiách je to považované za hotovú vec, že ​​by sa sadzby mali znížiť," povedal Kažimír novinárom v Bratislave. "Musím ale povedať, že nie som úplne presvedčený, že by sme sa mali rozhodovať na základe jedného dobrého čísla," povedal s odkazom na septembrový pokles inflácie v eurozóne.

ECB už tento rok úrokové sadzby znížila dvakrát a ďalšie zníženie na zasadnutí 17. októbra už je započítané do trhových cien. Investori tak zrejme očakávajú, že ECB kvôli slabému hospodárskemu rastu v eurozóne uvoľňovanie menovej politiky urýchli.

Zasadnutie plánované na budúci týždeň je výjazdové, nebude sa teda konať v sídle ECB vo Frankfurte nad Mohanom, ale v slovinskej metropole Ľubľana.