Sovietsky vodca Nikita Chruščov bol pred 60 rokmi zbavený politickej moci

Nikdy predtým sa nestalo, aby sovietsky vodca musel opustiť funkciu po palácovom prevrate mocenských kruhov. Takéto sprisahanie zosnovala komunistická špička proti Nikitu Chruščovovi.

Od odvolania Chruščova, jednej z najprotirečivejších postáv sovietskej histórie, z funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu uplynie v pondelok 14. októbra 60 rokov.

Jadrová vojna

Za jeho éry sa pre tzv. kubánsku krízu ocitol svet na pokraji jadrovej vojny, Berlín rozdelil občanmi nenávidený múr, v roku 1956 dal krvavo potlačiť revolúciu v Maďarsku.

Na druhej strane odhalil Stalinove zverstvá, na jeho príkaz prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov a v roku 1959 sa stal prvým sovietskym lídrom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s prezidentom Dwightom Eisenhowerom.

Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 15. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti v chudobnej roľníckej rodine. V roku 1918 vstúpil do komunistickej strany, v roku 1934 sa stal členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a po Stalinovej smrti v marci 1953 sa postavil na čelo komunistickej strany i krajiny.  

Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 25. februára 1956, na ktorom predniesol tajný prejav Kult osobnosti a jeho ničivé následky. Poodhalil v ňom a odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu a doslova zbúral dovtedy nedotknuteľný obraz Stalina.

Prvé roky po Stalinovej smrti priniesli uvoľnenie v medzinárodných vzťahoch. Ale Chruščov zároveň dokázal svoju nekompromisnosť pri obrane celistvosti sovietskeho impéria v Maďarsku v roku 1956 a tiež v roku 1961, kedy nechal postaviť Berlínsky múr. Západný Berlín totiž považoval za "kosť v hrdle".

Energické vystúpenia

Legendami opradené je jeho vystúpenie v Organizácii Spojených národov v októbri 1960, kedy začal energicky búchať do rečníckeho pultu svojou topánkou.

Neočakávaným a avanturistickým rozhodnutím sovietskeho vodcu bolo tajné rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v lete roku 1962, kedy sa svet ocitol na pokraji jadrovej vojny. Chruščov, ktorý považoval rakety na Kube za "ježka v amerických nohaviciach", ich napokon stiahol.

Na domácej scéne začal odstraňovať katastrofálne následky stalinských represií, opatrne uvoľňoval represívny vojensko-policajný režim, zaviedol čiastočnú slobodu slova a krajinu otvoril západnému svetu. Aby zmiernil bytovú krízu, nariadil stavať úsporné panelové domy - takzvané "chruščovky". Obdobie jeho vládnutia sa nazýva "oteplenie".

Z iniciatívy Chruščova bol 19. februára 1954 vyňatý Krym z Ruskej federácie a administratívne pričlenený k Ukrajine, čo potvrdil zákon prijatý 26. apríla toho roku. Dôvodom tohto kroku boli blízke ekonomické a kultúrne vzťahy Krymskej oblasti s Ukrajinou.

Moskovská politická špička okolo Leonida Brežneva vyjadrovala čoraz väčšiu nespokojnosť s reformami Chruščova a jeho dobrodružnou zahraničnou politikou. Odporučila mu, aby si viac všímal svoj zdravotný stav a tvrdila, že jeho odchod z politiky bude to najlepšie, čo môže pre krajinu urobiť.

K zmene na sovietskom Olympe došlo 14. októbra 1964, krátko po návšteve 70-ročného Nikitu Chruščova v Československu. Odvolaný bol na základe "vysokého veku a zo zdravotných dôvodov", hoci sa na nijaké nesťažoval.

Tvrdé jadro politbyra ho obviňovalo zo subjektivizmu, buržoázneho zmýšľania a unáhlených riešení. V samotnom uznesení sa hovorilo o narušení leninských zásad kolektívneho vedenia strany a o voluntarizme.

Chruščov bol najvyšším sovietskym predstaviteľom viac ako desať rokov - od 7. septembra 1953 do 14. októbra 1964. Na jeho miesto zasadol na dlhých 18 rokov Brežnev. Na čele Sovietskeho zväzu bol až do svojej smrti - zomrel 10. novembra 1982.    

Po odstránení z verejného života sa ocitol Chruščov fakticky v domácom väzení a dožil ako prominentný, ale úplne izolovaný dôchodca. Zomrel v Moskve na infarkt 11. septembra 1971 vo veku 77 rokov.