Konsolidácia zasiahne ekonomiku najviac v roku 2026, neskôr jej pomôže, tvrdí rozpočtová rada

Nedávno schválený konsolidačný balík na nasledujúce roky dlhodobo zlepšuje ekonomické vyhliadky Slovenska, aj keď dočasne spomalí hospodársky rast.

Slovenská ekonomika bude konsolidáciou najviac zasiahnutá v roku 2026, v ďalších rokoch sa viac začne prejavovať jej pozitívny vplyv. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom detailnom hodnotení balíčka.

Zásah konsolidácie

Upozornila, že rozsah a načasovanie vplyvov konsolidácie na reálnu ekonomiku vyplýva zo štruktúry balíčka s ťažiskom na príjmovej strane.

Na rozdiel od zvýšenej dane z pridanej hodnoty (DPH) sa zvýšenie firemných daní prejaví najmä po roku 2025. "V dôsledku toho bude ekonomika najviac zasiahnutá konsolidáciou v roku 2026, kedy bude jej rast slabší o 0,65 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie. Príčinou bude značný nárast firemných daní, ktoré sa podieľajú viac než 40 percent na celom balíčku, a ktoré budú mať negatívny dopad na investičnú atraktivitu, konkurencieschopnosť ekonomiky, trh práce a infláciu," vysvetlila RRZ.

Naopak, v rokoch 2027 a 2028 sa podľa rady začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie, ktorým je očakávaná nižšia riziková prirážka štátnych dlhopisov.

To v roku 2028 pomôže k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v porovnaní so situáciou bez konsolidácie. "Prínos trvalo nižšej rizikovej prirážky pre investičnú aktivitu a rastový potenciál ekonomiky bude v neskorších rokoch prekonávať straty v dôsledku zvýšených firemných daní. Vďaka tomu bude ekonomika rásť až o 0,25 p. b. rýchlejšie oproti očakávaniu bez konsolidácie a domácnosti si budú vedieť udržať svoj životný štandard a mieru spotreby," priblížila RRZ.

Verejné financie v riziku

Pripomenula, že slovenské verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a bez konsolidačných opatrení by deficity v najbližších rokoch pretrvávali na úrovni päť až šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Dlh verejnej správy by sa v takom prípade na konci roka 2028 mohol priblížiť k hranici 70 percent HDP. "Tento stav nie je udržateľný a RRZ uvítala po rokoch odkladov konsolidácie predstavenie opatrení, ktoré by mali začať proces ozdravovania verejných financií. Vzhľadom na rozsah potrebnej konsolidácie ide len o prvý krok, pričom v ďalších rokoch budú musieť nasledovať ďalšie opatrenia, nad rámec už predstavených," avizovala rada.

Vo svojom aktuálnom hodnotení odhaduje, že schválený balíček opatrení by mohol viesť v budúcom roku k zlepšeniu salda verejnej správy o 1,5 percenta HDP alebo 2,1 miliardy eur.

V nasledujúcich rokoch sa vplyv samotných opatrení mierne zníži na 1,3 percenta HDP v roku 2028, spolu s pozitívnym vplyvom zníženia úrokových nákladov na úrovni 0,2 percenta HDP sa však deficit zlepší rovnako o 1,5 percenta HDP. Prijaté opatrenia znížia hrubý dlh na konci roka 2028 o 5,9 p. b.

Dlhodobá udržateľnosti verejných financií, ktorá sa dnes nachádza výrazne v pásme vysokého rizika, sa tak môže podľa RRZ zlepšiť o 1,3 percenta HDP.

Rozpočtová rada však zároveň upozornila na riziká plynúce z dodatočných úprav konsolidačného balíčka. Súvisia napríklad s legislatívou k dani z finančných transakcií.