COP29 schválila dohodu o začatí globálnych obchodov s emisnými kvótami

Účastníci konferencie OSN o zmene klímy COP29 sa dohodli na pravidlách globálneho trhu pre nákup a predaj uhlíkových kvót. Podľa zástancov obchodu s kvótami to prinesie miliardy dolárov pre nové projekty na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu, uviedla agentúra Reuters.

Dohoda, ktorá bola uzavretá zhruba desať rokov po začatí medzinárodných rozhovorov o vytvorení globálneho trhu, sa netýka hlavnej otázky financovania opatrení v oblasti klímy. Je však zatiaľ jediným významnejším bodom, na ktorom sa členovia konferencie dokázali zhodnúť. Mnoho delegátov po jej schválení tlieskalo.

Uhlíkové kvóty, nazývané aj uhlíkové kredity, sa vytvárajú prostredníctvom projektov ako výsadba stromov alebo výstavba veterných elektrární v chudobnejších krajinách. Tie za každú tonu emisií, ktoré znížia alebo odčerpajú z atmosféry, dostanú jednu kvótu.

Iné krajiny a spoločnosti, ktoré budú vypúšťať vyššie množstvo skleníkových plynov, potom môžu tieto kredity nakupovať, čo im pomôže k dosiahnutiu ich klimatických cieľov.

Už na začiatku dvojtýždňovej konferencie sa podarilo dohodnúť dohodu, ktorá umožní, aby centralizovaný systém obchodovania podporovaný OSN začal fungovať budúci rok. Potom strávili vyjednávači väčšinu času v Azerbajdžane tým, že sa snažili doladiť podrobnosti samostatného bilaterálneho systému, ktorý by krajinám umožnil priamy obchod.

Dohoda sa týka najmä toho, ako zabezpečiť dôveryhodnosť systému, aby mohol spoľahlivo viesť k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Medzi detaily, ktoré bolo potrebné spresniť, patrila štruktúra registra na monitorovanie kreditov a tiež otázka, koľko informácií by mali krajiny zdieľať o svojich obchodoch.

Bilaterálne obchodovanie s uhlíkovými kreditmi sa začalo už v januári, keď Švajčiarsko kúpilo kredity od Thajska. Aj desiatky ďalších krajín už uzavreli dohody o prevode týchto kreditov. Obchody však zatiaľ boli len obmedzené a nájdenie rovnováhy medzi jasným súborom pravidiel, ktoré zabezpečia integritu a transparentnosť a zároveň neobmedzia schopnosť krajín zúčastňovať sa na obchodoch, by malo viesť k oživeniu obchodov.

Podnikateľská skupina IETA, ktorá propaguje rozšírenie obchodovania s uhlíkovými kvótami, uviedla, že trh podporovaný OSN by mohol mať do roku 2030 hodnotu 250 miliárd USD ročne a mohol by kompenzovať ďalších päť miliárd ton emisií oxidu uhličitého ročne.