Fínsko by malo kvôli Rusku zvážiť znovuzavedenie nášľapných mín, tvrdí prezident Stubb

Fínsko by malo zvážiť opätovné zavedenie nášľapných mín do výzbroje svojej armády. Cez víkend to podľa portálu stanice Yle povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Dôvodom je napätie s Ruskom, s ktorým má Fínsko spoločnú hranicu. Fínsko sa v roku 2012 pridalo k Ottawskému dohovoru, ktorý používanie nášľapných mín a ďalších podobných zbraní zakazuje.

"Svet je teraz veľmi odlišný od času, keď sme sa pridali k Ottawskému dohovoru," uviedol fínsky prezident. Dôvodom je podľa neho predovšetkým vojna na Ukrajine a agresívnejšie správanie Ruska. "Najväčšou bezpečnostnou hrozbou je Rusko a túto hrozbu musíme nejako vyriešiť," uviedol ďalej Stubb.

Stubb poukázal na to, že Ukrajina sa bráni ruskej invázii okrem iného za použitia mín. Podľa informácií tlače z konca novembra americký prezident Joe Biden povolil dodávky protipechotných mín Ukrajine, čo má posilniť obranu tejto krajiny. Spojené štáty ani Rusko sa k Ottawskému dohovoru, ktorý podpísalo na 160 krajinách, nikdy nepridali.

O nášľapných mínach sa vedie vo Fínsku verejná diskusia. V uplynulých mesiacoch vznikla v krajine petícia za zavedenie týchto zbraní do výzbroje fínskej armády, dokument na konci novembra mal 50-tisíc signatárov. Na diskusiu vyzval aj náčelník fínskej armády Janne Jaakkola. Podľa neho je však konečné rozhodnutie na politikoch.

Podľa portálu Yle odstúpenie od Ottawského dohovoru v súčasnosti odmietajú len dve opozičné strany - Ľavicová aliancia a Zelení.

Vzťahy medzi Fínskom a Ruskom, ktoré spolu zdieľajú vyše 1340 kilometrov spoločnej hranice, sa prudko zhoršili po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Dovtedy neutrálne Fínsko v reakcii na agresiu podalo prihlášku do NATO a potom sa stalo členom aliancie.