Kursk​ opravíme, na fronte postupujeme. A v Sýrii nás neporazili, bilancuje Putin

Ruský diktátor Vladimír Putin vo štvrtok opäť po roku organizuje svoju výročnú tlačovú konferenciu, kde odpovedá na otázky novinárov a tiež ruských občanov.

Ekonomická situácia je vraj „normálna a stabilná, napriek zahraničným hrozbám“. Ruská armáda podľa neho vo vojne na Ukrajine postupuje po celej línii frontu a armáda smeruje k splneniu cieľov "špeciálnej vojenskej operácie". Putin prehovoril aj o dianí v Sýrii či možným rozhovorom s Donaldom Trumpom.

Prvou témou Putinovej tlačovky bola ekonomika. Rusov uistil, že je stabilná a že sa rozvíja. Hospodársky rast podľa neho môže tento rok dosiahnuť 3,9 až 4 percent a za dva roky 8 percent hrubého domáceho produktu. Analytici podľa neho tvrdia, že ruská ekonomika je prvá v Európe a štvrtá na svete, pokiaľ ide o jej rast.

O sankciách, ktoré ju ťažia od začiatku Putinom vyvolanej vojny na Ukrajine, zatiaľ pomlčal. Ruská ekonomika podľa expertov rastie hlavne na účet rozvoja zbrojnej výroby. Diktátor však priznal, že rastúca inflácia, pričom uviedol medziročnú hodnotu 9,3 percenta, je „varovným signálom“.

Mzdy a príjmy domácností však podľa neho tiež rastú. „Situácia je celkovo stabilná a bezpečná,“ myslí si Putin. Rusov nabáda, že sa treba vždy pozerať do budúcnosti.

Situácia na Ukrajine sa dramaticky mení

Keď dostali slovo novinári, témou sa stala ruská invázia. „Situácia sa dramaticky mení. Každý deň postupujeme na všetkých miestach frontu,“ opísal Putin s tým, že ruské vojsko zaberá „kilometre štvorcové“ ukrajinského územia každý deň.

„Smerujeme k splneniu kľúčových cieľov, ktoré sme si vytýčili na začiatku špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal za použitia termínu, ktorý ruská vláda používa na vojnu na Ukrajine.

Tá sa ruskej agresii úspešne bráni už tretí rok, jej postavenie sa však v posledných mesiacoch po trvalom ruskom tlaku zhoršuje.Vojaci podľa Putina hrdinsky bojujú za svoju vlasť, za Rusko. 

Vraj mu niektorí dávajú suveníry a kúsky svojej výstroje. Za pomoci dvoch ľudí potom roztiahol vlajku námorníkov z tichomorskej flotily, ktorú od nich vraj dostal. Vlajka je podpísaná desiatkami ľudí.

Ruská armáda na Ukrajine bojuje „prakticky proti všetkým krajinám Severoatlantickej aliancie,“ nechal sa počuť Putin, ktorý už v minulosti prišiel s podobnými tvrdeniami napriek tomu, že žiadne jednotky zo štátov NATO na Ukrajine nebojujú. Východoeurópsku krajinu však aliančné štáty podporujú finančne a vojensky.

Na otázku, či je Rusko pripravené na kompromisy, odpovedal: „Vždy sme hovorili, že sme pripravení na rokovania a kompromisy. Potrebujeme, aby na to bola pripravená aj druhá strana.“ Neskôr vyhlásil, že Rusko nemá žiadne predbežné podmienky na rokovanie, a pripomenul mierové rozhovory z Istanbulu z roku 2022.

To, čo sa tam dohodlo, sa podľa neho nikdy neimplementovalo a mohlo by poslúžiť ako základ pre budúce rozhovory. "Rovnako ako súčasná situácia na fronte", myslí si.

Putin opakovane označil súčasnú ukrajinskú vládu za nelegitímnu a s takou vraj žiadnu dohodu podpisovať nebude. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by vraj musel byť znovu zvolený, aby ho Kremeľ považoval za legitímnu hlavu štátu.

„Kedy sa budeme môcť vrátiť domov?“

Na diaľku si Putin vypočul otázku občianky z Kurskej oblasti, ktorá je podľa nej zničená bojmi a ľudia sa nemajú kam vrátiť. Oblasť pri hraniciach zabrala ukrajinská armáda a KĽDR do nej následne poslala svojich vojakov, ktorí prišli na pomoc tým ruským.

Žena sa spýtala, kedy budú mať ľudia znova domov a či dostanú pomoc, aj keď priamo k nim vojaci neprišli.

Putin odpovedal, že presný dátum nemôže dať. „Boje stále pokračujú, situácia je nejasná. Nedáva zmysel, že tam nepriateľ posiela svojich najlepších ľudí ako potravu pre delá. Ale môžem sľúbiť, že ich vyženieme. Potom zhodnotíme škody a všetko znova obnovíme,“ povedal.

Šéf Kremľa tiež sľúbil, že dá do poriadku aj všetky náležitosti ruských vojakov, ktorí v Kurskej oblasti bojujú. Tí sa vraj totiž sťažujú, že nemajú rovnaké podmienky ako ich kolegovia, bojujúci priamo na Ukrajine. Nedostávajú vraj napríklad rovnako vysoké platy, ani odmeny za zničenú nepriateľskú techniku.

Následne sa jeden z novinárov spýtal na nové ruské rakety Orešnik, na čo Putin začal hovoriť o protiraketových systémoch v Poľsku a Rumunsku a vyhlásil, že ani jeden by Orešnik nezachytil.

„Nech USA dodajú na Ukrajinu systém THAAD (Terminal High Altitude Area Defense, pozn. red). Urobme tento experiment, technologický súboj. Uvidíme, čo sa stane, myslím, že výsledky budú zaujímavé ako pre nás, tak aj pre nich,“ povedal.

Putin sa vyjadril aj k situácii v okupovaných ukrajinských oblastiach. Tvrdí, že v čase, keď ich ovládala Ukrajina, v Luhanskej oblasti „neboli normálne cesty“. „Teraz sú tam perfektné cesty po celej Luhanskej ľudovej republike. Občania sú vďační,“ myslí si. Plánuje vraj stavbu dobrých cest pozdĺž Azovského mora. Jednému z občanov východnej Ukrajiny povedal, že tamojší dôchodcovia budú mať nárok na ruský dochodok vďaka novo prijatému zákonu.

Uviedol tiež, že sa „najmenej 300-tisíc ľudí“ vrátilo do Mariupolu – vojnou úplne zničeného ukrajinského mesta, ktoré sa stalo jedným zo symbolov tragickej vojny. Podľa Putina tam prebieha „stavebnícky boom“.

Rusko podľa Putina nebolo v Sýrii porazené

Na jednej z obrazoviek v sále sa objavila otázka ruského občana. „Vladimír Vladimírovič, zdravím ťa. Môžeš nám povedať, čí portrét ti visí v kancelárii?“

Novinár americkej stanice NBC sa Putina pýtal na situáciu amerického novinára Austina Tice, ktorý sa stratil v Sýrii. O tom vraj šéf Kremľa nič nevie. Povedal, že má v pláne hovoriť s Bašárom Asadom a na nezvestného žurnalistu sa ho spýta.

Zvrhnutý sýrsky prezident nedávno utiekol do Moskvy. „Rusko nebolo v Sýrii porazené,“ myslí si ruský vládca s tým, že tam jeho krajina dosiahla svoje ciele.

Vraj neprehralo aj preto, že už tam nemalo pozemné vojská - tie sa presunuli na Ukrajinu - ale len leteckú a námornú základňu, a tak už v Sýrii nevojnilo. Tvrdil tiež, že Rusi zo Sýrie evakuovali štyritisíc iránskych bojovníkov.

Rusko podľa Putina udržuje vzťahy so všetkými skupinami, ktoré teraz v blízkovýchodnej krajine pôsobia. A musí si rozmyslieť, či tam dokáže udržať svoje základne. Najväčším víťazom situácie v Sýrii je podľa Putina Izrael. Odsúdil, že Izrael obsadil územie za sýrskou hranicou.

„Dúfam, že Izrael v jednej chvíli opustí. Ale vidíme, že tam posiela ďalšie sily,“ dodal. O Turecku, ktoré sa v Sýrii takisto angažuje, Putin povedal, že dúfa, že nedôjde k ďalšiemu vzopätiu konfliktu s kurdskými bojovníkmi. "Kurdský problém by mal byť vyriešený," povedal podľa agentúry Reuters.

„S Trumpom som nehovoril štyri roky“

Následne bola Putinovi položená otázka, čo môže ponúknuť v rozhovore s nastupujúcim prezidentom USA. „Som pripravený s ním znova hovoriť, ale neviem, kedy to bude. Nehovoril som s Trumpom štyri roky,“ poznamenal s úsmevom.

Západ si vraj rád myslí, že Rusko je teraz slabé.

„Ale ja si myslím opak. Rusko sa v posledných dvoch troch rokoch stalo oveľa silnejším, pretože sa stalo skutočne suverénnou krajinou, pretože nie sme na nikom závislí. Posilňujeme našu obranyschopnosť, naše ozbrojené sily majú najvyššiu bojovú pripravenosť na svete. To isté platí pre náš obranný priemysel. Zvyšujeme výrobu všetkého, čo naša armáda potrebuje,“ tvrdil Putin s tým, že to úplne neplatí pre „našich nepriateľov“.

Nadviazal tiež na „kvalitné a dôverné“ partnerstvo s Čínou. Vzťahy krajín sú podľa Kremľa na bezprecedentnej úrovni. Podľa Putina to potvrdzujú rastúce čísla obchodných stykov. Krajiny vraj majú 600 investičných projektov v celkovej hodnote 200 miliónov dolárov. „To znamená, že budúcnosť je zaistená,“ uzavrel.

Čo nemám robiť? pýtal sa youtuber

Na jednej z obrazoviek v sále sa objavila otázka ruského občana. „Vladimír Vladimírovič zdravím ťa. Môžeš nám povedať, čí portrét ti visí v kancelárii?“ Mikrofón zase dostal aj jeden „netradičný hosť“, youtuber Vlad Bumaga.

Ten sa pýtal na vývoj ruských videoplatforiem, ako je VK Video. Pochválil sa, že ho sleduje 80 miliónov ľudí, hlavne detí. Putina sa spýtal: „Aké hodnoty mám šíriť a čo by som naopak nemal robiť?“ Ruský vládca mu pogratuloval k dobrej práci a k tomu, že sa stal otcom. Predtým napokon tak ako aj inokedy nabádal Rusky, aby rodili viac detí.

Miera pôrodnosti je podľa neho na hodnote 1,4 dieťaťa na jednu ženu. Putin toto číslo zrovnal s inými kútmi sveta a povedal, že situácia nie je taká hrozná ako napríklad v Južnej Kórei, avšak aby populácia rástla je potrebné zdvihnúť pôrodnosť na „najmenej 2,3".

„Potrebujeme dievčatá," poznamenal Putin s tým, že ubúda žien v plodnom veku. V reakcii na samotnú otázku Bumaganu potom odkázal spoločnostiam Youtube a Google, aby sa riadili ruskými zákonmi.

Ruský prezident tiež uisťoval, že Rusko urobí všetko, aby zaistilo bezpečnosť svojho spojenca Bieloruska. Obrana Bieloruska sa stala dôležitou súčasťou novej ruskej jadrovej doktríny. Ohrozenie Bieloruska bude Moskva podľa Putina vnímať rovnako ako analogické ohrozenie samého Ruska.

Každoročná tradícia

Konferencia začala o 10. hodine SEČ. Už druhýkrát za sebou je spojená s odpoveďami hlavy štátu na otázky občanov. Podľa portálu The Moscow Times ich tento rok ľudia poslali 1,5 milióna.

Najviac vraj Rusov trápi úroveň zdravotnej starostlivosti, infraštruktúra a sociálne dávky. Pri stole s Putinom sedia dvaja moderátori, pri pultíku stojí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý po úvodnom slove Putina odovzdal slovo novinárom.

Tlačovku pre novinárov organizuje šéf Kremľa každý rok v decembri už od roku 2001. Výnimkou bol rok 2022, kedy ju nečakane zrušil. Ruská armáda, ktorá v tom istom roku vpadla na Ukrajinu, v tom čase nebola príliš úspešná. Konferencia sa nekonala ani medzi rokmi 2009 a 2011, kedy bol Putin vo funkcii premiéra.

Tohtoročnými témami okrem domácej situácie a postupu ruskej armády na Ukrajine môže byť aj vývoj na Blízkom východe po tom, čo padol režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Zvyčajne konferencia trvá niekoľko hodín. V roku 2008 Putin napríklad na otázky novinárov odpovedal štyri hodiny a 40 minút.

„Mier nastane, keď dosiahneme svoje ciele na Ukrajine. Naše ciele nemeníme,“ povedal vlani s tým, že všetko nasvedčuje tomu, že pomoc Západu smerom k Ukrajine pomaly upadá. Zopakoval, že Moskve ide o denacifikáciu a demilitarizáciu susednej krajiny. "Buď sa dohodneme na mieru, alebo problém vyriešime silou," vyhlásil.