Po únose syna prezidenta Kováča padalo bozkov viac, než bolo treba. Zavlečenie zostalo bez potrestania

Ľudia narodení v čase megakauzy, ktorá otriasla Slovenskom, v tomto roku oslávia okrúhle jubileum. Od únosu syna prvého slovenského prezidenta Michala Kováča totiž uplynie rovných tridsať rokov. Tento akt štátneho terorizmu traumatizoval mladú republiku. Udial sa pod taktovkou Slovenskej informačnej služby a jeho stopy viedli až na najvrchnejšie poschodia politiky.

Je síce pravdou, že zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny zostáva naďalej stigmou slovenskej spoločnosti, no žiaľ, aj čoraz viac a viac blednúcou. Bohyňa Justícia aj keby nemala páskou previazané oči, sa potáca už príliš ďaleko, hoci v tejto kauze je obžalovaný dnes už bývalý šéf tajnej služby Ivan Lexa. Spravodlivosť sa po ňom pravdepodobne nenačiahne. 

Spitý do nemoty

Rok 1995, 31. august, dejisko Svätý Jur pri Bratislave: Tridsaťštyriročný Kováč junior vychádza zo svojho rodinného domu a štartuje motor svojho Mercedesu, na ktorom svieti strieborná metalíza. Míňa tabuľu s označením konca obce, cestu mu nečakane prekrižujú dve autá. Vyskočia z nich ôsmi chlapi a revú na neho: „Policajná akcia!“

Mladý podnikateľ volá o pomoc a z Mercedesu nechce vystúpiť. Tak či tak si nepomôže. Vyfasuje putá, zopár rán, masku na hlavu a k nej namierenú pištoľ. Navrch ešte elektrické šoky a dve fľaše whisky. Nešťastníka spitého do nemoty objavia muži v rakúskych uniformách pred policajnou stanicou v Hainburgu na základe telefonátu zo Slovenska. Prevážajú ho do nemocnice a odtiaľ do vyšetrovacej väzby vo Viedni. Keď znovu uzrie približujúcu sa siluetu bratislavského hradu spoza okienka auta, uplynie takmer pol roka....