Hlas kričí neskoro a navyše chybne verejne

Autor je externý spolupracovník HN

Robert Fico je ako voda. Rozleje sa všade, kde je to len trochu možné. Premiér nedáva partnerom (o súperoch nehovoriac) ani milimeter priestoru. S jedinou výnimkou. Keď musí. Je to jeden z kľúčových pilierov, o ktoré sa opiera jeho úspešná politická kariéra.

Pri zostavovaní tejto vlády vedel, že musí Hlasu (povedané vojenskou terminológiu) sporiadane ustúpiť. Peter Pellegrini preto doniesol do straníckej centrály plný batoh benefitov. A neskôr to celé zavŕšil bravúrnym víťazstvom v prezidentských voľbách. Skvelý príbeh zakladateľa, ale už nie strany.

Ťažké váhy Hlasu nabehli do exekutívy a stalo sa to, čo sa mladým stranám stáva. Prestala politicky pracovať. Rok sa domáhala pozície šéfa parlamentu a nakoniec ho získala až „výmenou“ za stratu rezortu MIRRI. Ten jej navyše potupne uchmatlo vylúčené duo Samuel Migaľ/Radomír Šalitroš. Ešte pred tým musel Hlas súhlasiť s výmenou na pozícii ministra zdravotníctva. Teraz im premiér vyrazil (ťažko nájsť iný termín) z vlády Petra Kmeca a ukazuje prostredník aj pri téme opätovnej voľby guvernéra NBS Petra Kažimíra.