Kajúcnik je motivovaný vlastným prospechom, nie pravdou. Treba vyhodnotiť dôveryhodnosť, tvrdí Susko

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) súhlasí s pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona, ktorý sa týka inštitútu spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Považuje za dôležité, aby súd vyhodnotil, či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach a či aj v novom konaní nebude klamať.

V diskusii v pléne Národnej rady zdôraznil, že navrhovaná zmena je procesný predpis, ktorý platí do budúcnosti a nie do minulosti, čiže „akékoľvek z neho vyplývajúce dôsledky platia len do budúcnosti“ a nevzťahujú sa podľa neho na existujúce prípady.

Dôveryhodnosť svedka

„Je dôležité, aby súd vyhodnotil, či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach a či aj v tom konaní nebude klamať práve preto, aby sa SR vyhla porušeniam článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ povedal Susko poslancom v parlamente.

Kajúcnik nebude podľa neho automaticky vylúčený z ďalšieho konania, keď klamal v minulosti, ale musí ísť o podstatné okolnosti, v ktorých klamal ako spolupracujúci svedok v inom konaní. Tento pozmeňujúci návrh podľa neho reaguje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva.

Zneužívanie kajúcnikov

Minister tvrdí, že aj Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva​ viackrát potvrdili zneužívanie inštitútu kajúcnikov. „Výpoveď spolupracujúceho obvineného patrí k najrizikovejším dôkazom, pretože pochádza od osoby, ktorá sama páchala trestnú činnosť, pretože má priamy záujem získať výhody a je motivovaná prioritne vlastným prospechom a nie pravdou,“ ozrejmil.

Ak táto osoba vedome klame, vzniká podľa neho zásadná pochybnosť o jej hodnote ako dôkazného zdroja. „Už dnes má povinnosť súd skúmať dôveryhodnosť takéhoto svedka, čo sa žiaľ nedeje,“ myslí si Susko.

„Právny štát musí minimalizovať riziko nespravodlivého obvinenia, a preto môže byť legitímne pravidlo, že raz preukázané úmyselné klamstvo ruší jeho použiteľnosť ako dôkazu úplne,“ zdôraznil s tým, že ide o rovnakú logiku ako pri vylúčení nezákonne získaných dôkazov.