Washington mení kurz. Európa je stále dôležitá, no nie je prioritou, určuje nová obranná stratégia USA

Pentagon predstavil novú národnú obrannú stratégiu, ktorá výrazne mení priority americkej bezpečnostnej politiky. Dokument nabáda spojencov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, a potvrdzuje zameranie administratívy prezidenta Donalda Trumpa na dominanciu na západnej pologuli namiesto dlhodobého cieľa obmedzovať vplyv Číny, napísala agentúra AP.

Tento 34-stranový dokument, prvý od roku 2022, je pre vojenský plán nezvyčajne politický. Kritizuje partnerov od Európy po Áziu za to, že sa spoliehali na podporu minulých amerických administratív, ktoré dotovali ich obranu, a volá po "razantnej zmene - v prístupe, zameraní aj tóne". Podľa Pentagonu to znamená, že spojenci budú musieť viac niesť ťarchu obrany proti štátom od Ruska po Severnú Kóreu.

Amerika na prvom mieste

"Príliš dlho americká vláda zanedbávala - dokonca odmietala - uprednostňovať Američanov a ich konkrétne záujmy," znie úvodná veta.

Nová národná obranná stratégia USA uzatvára týždeň plný napätia medzi Trumpovou administratívou a tradičnými spojencami, najmä v Európe. Trump hrozil zavedením ciel niektorým európskym partnerom, aby presadil svoj zámer získať Grónsko, kým nakoniec oznámil dohodu, ktorá napätie čiastočne zmiernila.

Dokument varuje, že ministerstvo obrany predloží "hodnoverné možnosti, ako zabezpečiť prístup americkej armády a obchodu do kľúčových oblastí", najmä do Grónska a Panamského prieplavu. To bude pre spojencov, ktorí už vnímajú určitú nepriateľskú rétoriku zo strany USA, pravdepodobne nepríjemná správa.

Stratégia tiež vyzýva na spoluprácu s Kanadou a ďalšími susedmi, no súčasne vysiela jasné varovanie. "Budeme rokovať v dobrej viere s našimi susedmi, od Kanady až po partnerov v Latinskej Amerike, ale zabezpečíme, aby rešpektovali naše spoločné záujmy a plnili svoj diel zodpovednosti za obranu týchto záujmov," uvádza dokument. "A ak tak neurobia, budeme pripravení prijať cielené a rozhodné opatrenia, ktoré konkrétne napomôžu záujmom USA."

Podobne ako predchádzajúca národná bezpečnostná stratégia Bieleho domu, nová obranná stratégia posilňuje Trumpovu filozofiu America First, teda Amerika na prvom mieste.

Strategické vzťahy

Dokument podporuje politiku nezasahovania do zahraničných záležitostí, spochybňuje dlhodobé strategické vzťahy a stavia americké záujmy na prvé miesto. Posledná národná obranná stratégia bola zverejnená v roku 2022 za vlády Joea Bidena a zameriavala sa predovšetkým na Čínu ako na hlavnú strategickú výzvu pre USA.

Osobitná pozornosť sa venuje prístupu k Panamskému prieplavu a Grónsku. Prichádza len niekoľko dní po tom, ako Trump oznámil, že so šéfom NATO Markom Ruttem dosiahol rámec budúcej dohody o arktickej bezpečnosti, ktorá by USA poskytla "plný prístup" ku Grónsku, územiu Dánska, člena NATO.

Trump už skôr navrhol, že USA by mali zvážiť znovuzískanie kontroly nad Panamským prieplavom a obvinil Panamu z prenechania vplyvu Číne. Na otázku, či je znovuzískanie prieplavu stále na programe dňa, odpovedal Trump tento týždeň vyhýbavo.

Pentagon tiež vyzdvihol operáciu, pri ktorej bol začiatkom tohto mesiaca zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro, s tým, že všetci narkoteroristi by si z toho mali zobrať ponaučenie.

Nová obranná stratégia vidí Čínu, ktorú predchádzajúca Bidenova administratíva považovala za hlavného protivníka, ako ustálenú silu v indo-pacifickom regióne, ktorú treba odradiť od snahy o dominanciu nad USA alebo ich spojencami.

Zmena pri Taiwane

Dokument zdôrazňuje, že cieľom nie je Čínu ovládnuť, poškodiť ani ponížiť, ani vyvolať zmenu režimu či existenciálny konflikt.

Podľa dokumentu Trump usiluje o stabilný mier, férový obchod a rešpektujúce vzťahy s Čínou, čo nasleduje po uvoľnení napätia z obchodnej vojny a vysokých ciel. Stratégia tiež sľubuje rozšírenie vojenskej komunikácie medzi armádami USA a Číny.

Stratégia nikde nespomína ani nezaručuje podporu Taiwanu, samosprávnemu ostrovu, ktorý si nárokuje Peking a chce ho v prípade potreby ovládnuť silou.

Pritom americké zákony USA zaväzujú poskytovať Taiwanu vojenskú podporu. Pre porovnanie, stratégia Bidenovej administratívy z roku 2022 uvádzala, že USA budú podporovať asymetrickú sebaobranu Taiwanu.

Ďalším príkladom prenesenia zodpovednosti za regionálnu bezpečnosť na spojencov je Južná Kórea. Tá by podľa dokumentu mala byť schopná prevziať hlavnú zodpovednosť za odstrašenie Severnej Kórey s kritickou, ale obmedzenou podporou zo strany USA.

Stratégia uvádza, že Rusko zostane pretrvávajúcou, ale zvládnuteľnou hrozbou pre východných členov NATO, pričom spojenci majú dostatočnú silu, aby prevzali hlavnú zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy.

Rozmiestnenie síl v Európe 

Pentagon bude hrať kľúčovú úlohu v NATO, aj keď prispôsobí rozmiestnenie svojich síl v Európe tak, aby sa zameral na priority bližšie k domovu.

Dokument uvádza, že Washington bude naďalej zohrávať ústrednú úlohu v rámci NATO, aj keď upraví svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Zároveň konštatuje, že „hoci Európa zostáva dôležitá, jej podiel na globálnej hospodárskej moci je už menší a klesá“.

Stratégia zdôrazňuje, že Spojené štáty síce zostanú angažované v Európe, no „musia – a budú – uprednostňovať obranu územia USA a odstrašovanie Číny“.

V Európe a ďalších regiónoch sa očakáva, že spojenci prevezmú vedúcu úlohu pri riešení hrozieb, ktoré sú pre nich závažnejšie než pre Spojené štáty, a to s pomocou toho, čo stratégia označuje za „kľúčovú, no viac obmedzenú podporu zo strany USA“.

USA už potvrdili zníženie počtu svojich jednotiek na hraniciach NATO s Ukrajinou, čo vyvoláva u spojencov obavy, že by mohlo vzniknúť bezpečnostné vákuum, zatiaľ čo Európa čelí čoraz agresívnejšiemu Rusku.

Nová obranná stratégia nadväzuje na zverejnenie národnej bezpečnostnej stratégie začiatkom decembra, ktorá bola vnímaná západnými spojencami ako odklon od tradície úzkej transatlantickej spolupráce.

Nový dokument uvádza, že predchádzajúce stratégie USA nedostatočne zohľadňovali kľúčové národné záujmy a uprednostňovali obranu iných krajín na úkor amerického obyvateľstva.