Venezuelský parlament rokuje o zákone o amnestii. Nevzťahuje sa na závažné porušenia ľudských práv

Venezuelský parlament vo štvrtok začal rokovať o zákone o amnestii, pričom z jeho návrhu vyplýva, že nebude riešiť „závažné porušenia“ ľudských práv spáchané počas 27 rokov socialistickej vlády.

Legislatíva sa bude vzťahovať na „vlastizradu“ a ďalšie obvinenia používané na uväznenie disidentov. Správa pochádza z agentúry AFP, ktorá nahliadla do textu návrhu.

Politickí väzni

Zákon je iniciatívou dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej, ktorá sa prezidentského úradu ujala po tom, čo americké špeciálne jednotky 3. januára zajali a odviezli z krajiny venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku.

Rodríguezová, ktorá spolupracuje s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v súvislosti s venezuelskou ropou, je vystavená tlaku, aby prepustila politických väzňov. Od jej nástupu do úradu pustili z venezuelských väzníc stovky politických väzňov.

Rodríguezová v piatok oznámila návrh zákona, ktorý by mohol viesť k prepusteniu ďalších stoviek väzňov. AFP konštatuje, že nebolo bezprostredne jasné, či je tento „Zákon o amnestii pre demokratické spolunažívanie“ navrhnutý tak, aby pomohol politickým väzňom, štátnym agentom alebo obom skupinám.

„Je známe, že je dôležité nepodliehať pomste, odplate ani nenávisti, ale namiesto toho otvoriť cestu k zmiereniu,“ uvádza sa v texte návrhu zákona, ktorého kópiu získala AFP.

Vylúčené trestné činy

Z výhod tohto návrhu zákona sú vylúčené trestné činy ako „závažné porušenie ľudských práv, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, úmyselné zabitie, korupcia a obchodovanie s drogami“.

Odborníci sa obávajú, že legislatívny návrh je dostatočne vágny na to, aby umožňoval voľnú mieru uváženia v justičnom systéme, ktorý je všeobecne považovaný za lojálny k vládnucemu „chávistickému“ hnutiu pomenovanom po Madurovom predchodcovi Hugovi Chávezovi.

Medzinárodný trestný súd v Haagu vyšetruje možné zločiny proti ľudskosti spáchané vo Venezuele počas vlády Madura.

Zákon, o ktorom venezuelskí poslanci rokujú, sa však týka „vlastizrady, terorizmu a šírenia nenávisti“ - obvinení, ktoré sa v minulosti často používali na uväznenie disidentov.

Zároveň ruší zákazy kandidovať na verejné funkciu pre viacerých členov opozície vrátane laureátky Nobelovej ceny za mier Marie Coriny Machadovej.

Zahŕňa aj udalosti ako napríklad neúspešný pokus o prevrat proti vtedajšiemu prezidentovi Chávezovi, rôzne vlny protestov medzi rokmi 2004 a 2024 a ruší sankcie za vyjadrovanie kritiky na sociálnych sieťach alebo v aplikáciách na zasielanie správ.