Stredozemné more dosiahlo rekordné teploty. Voda v 400-metrových hĺbkach nikdy nebola teplejšia
Stredozemné more sa v roku 2025 oteplilo o 0,28 zettajoulu – výrazne viac ako jeho dlhodobý priemer.
Zettajoul je jednotka energie, ktorá sa používa pri meraní obrovských množstiev tepla v oceánoch – jeden zettajoule zodpovedá energii, ktorú celé ľudstvo spotrebuje za približne 1,6 roka, alebo teplu potrebnému na zohriatie vody v 370 miliónoch olympijských bazénov o jeden stupeň Celzia.
Teploty v stredných vrstvách Stredozemného mora dosahujú historické maximá a vedci varujú pred kombinovaným dopadom na morské ekosystémy.
Medzinárodný tím vedcov z viac ako 30 vedeckých inštitúcií naprieč piatimi kontinentmi, vrátane Čínskej akadémie vied, americkej Národnej oceánskej a atmosférickej agentúry, či francúzskeho Mercator Ocean International, publikoval v časopise Advances in Atmospheric Sciences štúdiu s názvom Ocean Heat Content Sets Another Record in 2025.
Analýza globálnych oceánskych teplôt za rok 2025 ukazuje, že z ôsmich sledovaných oceánskych regiónov dosiahli vlani rekordne vysoký obsah tepla tri oblasti: Južný oceán, severný Atlantik a Stredozemné more.
Sicílska úžina ukazuje dramatický nárast
Najdetailnejšie merania pochádzajú z úžiny medzi Tuniskom a Sicíliou, kde vedci monitorujú takzvané stredné vrstvy pomocou senzorov a expedičných meraní. Údaje z automatických meračov v hĺbke 400 metrov, dostupné do októbra 2022, a následné merania pomocou teplotných sond vo vrstvách 200 až 500 metrov ukazujú nepretržitý rast teplôt. V roku 2025 dosiahli hodnoty najvyššiu úroveň v celom historickom meraní.
Tieto stredné vrstvy sa formujú vo východnom Stredozemí a šíria sa smerom na západ cez sicílsku úžinu do Tyrhénskeho mora. Ich otepľovanie signalizuje akumuláciu tepla v celom regióne.
Analýza z rokov 1999 až 2025 ukazuje výrazný nárast teplotných anomálií najmä vo vrstvách hlbších ako 200 metrov.
Stredozemné more patrí medzi semi-uzavreté moria s obmedzenou výmenou vody s Atlantikom. Táto geografická charakteristika spôsobuje, že teplo sa tu akumuluje rýchlejšie než v otvorených oceánoch.
Podľa vedcov dochádza ku komplexnej zmene oceánskeho stavu, ktorá robí morské ekosystémy a život v nich oveľa zraniteľnejšími.
Mesačné merania z troch nezávislých zdrojov potvrdzujú ten istý trend: nepretržité otepľovanie stredných vrstiev Stredozemného mora. Expedičné merania pomocí teplotných sond, automatické kotvené senzory v sicílskej úžine a počítačové modely ukazujú konzistentné výsledky naprieč rôznymi meracími metódami.
Globálny kontext
Ide o globálny trend, ktorý súvisí s klimatickou zmenou. Približne 33 percent globálnej oceánskej plochy dosiahlo v roku 2025 historické teplotné rekordy, pričom Južný oceán, severný Atlantik a Stredozemné more patria medzi najvýraznejšie príklady tohto trendu.
Otepľovanie Stredozemného mora má priame dôsledky pre pobrežné štáty. Vyššie teploty znamenajú zvýšené riziko morských vĺn horúčavy, zmeny v cirkulácii morských prúdov, dopad na rybolov a morskú biodiverzitu, ako aj zvýšenú intenzitu extrémnych poveternostných javov.
Stredozemie patrí medzi regióny, kde sa klimatická zmena prejavuje najvýraznejšie. Vedci zdôrazňujú potrebu pokračovať v systematickom monitorovaní, aby bolo možné lepšie pochopiť mechanizmy redistribúcie tepla a ich dopady na európske pobrežie.