Hlavný ekonóm NBS: Trhy riešia oveľa väčší problém ako zlato (rozhovor)

Čo sa stalo so zlatom z vášho analytického hľadiska, keď za pár dní vyletelo na päťtisíc päťsto dolárov za uncu, len aby hneď padlo na štyritisíc dvesto a vrátilo sa na cenu päťtisíc?

Možno je zaujímavejšie si položiť otázku, čo sa deje s dolárom, lebo tieto témy sú navzájom úzko prepojené. V podstate žijeme vo svete, keď sa chveje dôvera investorov v to usporiadanie sveta, na ktoré sme si zvykli, a vynárajú sa otázniky ohľadom budúcnosti amerického dolára.

Investori pochybujú, či predstavuje takú úschovnú hodnotu a či môžu tejto mene dôverovať vzhľadom na rôzne politické tlaky, ktoré obkolesujú nominácie do americkej centrálnej banky. Investori hľadajú, kam by z toho dolára šli, a niektorí investujú do iných produktívnych príležitostí inde vo svete, vrátane eurozóny. Prvou komoditou, ktorá ťažila z tejto neistoty, bolo zlato, kam sa ľudia zvyknú uchýliť, keď sú otázky ohľadom kúpnej sily niektorej z väčších mien.

To vysvetľuje ten rast, no prečo ten pád?

Rôzne špekulatívne obchody sa na zlato nabalili čisto z titulu očakávania ďalšieho zvyšovania ceny a veľakrát boli financované dlhom. A ešte dávnejšie sa začal proces, keď niektoré centrálne banky začali dopĺňať rezervy. Takže keď tieto veci spojíme, to vysvetlí ten nárast ceny zlata.

K poklesu došlo po oznámení nominácie nového šéfa americkej centrálnej banky, v prípade ktorého sa trhy trochu upokojili, že možno nebude až tak plniť nejaké želania o nízkych úrokových sadzbách politickej administratívy. Uvidíme, ako to bude.

Za posledné štyri roky nakúpili centrálne banky viac ako štyritisíc ton zlata. Zaujímavé na tom je, že najväčším kupcom zlata v roku 2025 bola Poľská centrálna banka. Prečo NBS váha s nákupom zlata do svojich devízových rezerv?

My máme zlato z čias spoločného štátu, teda tú časť, ktorú sme zdedili pri rozdelení Československa. Viaceré krajiny medzičasom to zlato popredávali a teraz znovu nakupujú. U nás je to v znamení stability počas celého toho obdobia.