Deti aj dospelí strácajú schopnosť čítať dlhé texty. Prečo už nevydržíme ani 15 minút pri knihe?

Rodičia síce deťom nadávajú, že pozerajú do mobilu namiesto toho, aby sa zahĺbili do hodnotného literárneho diela, sami však spravidla nemajú na nočnom stolíku žiadny hrubý román a pred spaním prechádzajú internetové diskusie, videá a správy. A z nich čítajú len titulky a niekoľko prvých viet.

Schopnosť čítať, spôsob, akým čítame, a pocity, ktoré z čítania máme, sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenili. V tejto súvislosti sa používa výraz „zlízavanie smotany“.

Päť najlepších kníh, vďaka ktorým pochopíte, čo sa deje vo Venezuele

Predstavme si, že mačke doma pripravíme sto misiek s rôznymi dobrotami. Každý deň bude mať ďalšie a ďalšie nové misky s novými pochúťkami. Aj tá najpažravejšia mačka bude časom z bohatej ponuky unavená, a tak do každej misky len nazrie, olízne ju a pôjde k ďalšej.

Tak nejako sa správame pri čítaní. Na internete preskakujeme z jednej správy na druhú, máloktorú dočítame do polovice, nieto ešte do konca, a preto sú správy čoraz kratšie. Z displejov na nás stále častejšie vyskakujú heslá, nie súvislé vety.

Mimochodom, všimli ste si, že rôzne videá na internete sprevádza textový prepis toho, čo sa v nich hovorí? Keď nejaké botoxom napustené dievča vysvetľuje, že máme piť niečo, po čom bude naša pleť žiarivá, objavujú sa jednotlivé slová, ktoré hovorí, nie celé vety.

Tvorcovia evidentne počítajú s tým, že tých, ktorí ich sledujú, nie je vhodné unavovať súvislou vetou. Že ju možno už ani nie sú schopní vnímať. Veta sa považuje za príliš dlhý útvar, ktorý nám nerobí dobre.

Keď pracovníci Českej Národnej knižnice a Akadémie vied robili pred dvoma rokmi prieskum, dospeli k záveru, že ľudia čoraz menej cítia potrebu začítať sa do knihy, ponoriť sa do príbehu, stráviť v ňom hodiny a potom o ňom ešte premýšľať.

Tereza Nvotová o živote v USA: Mám strach, môžu ma zbaliť a odvliecť

Väčšina ľudí nie je schopná venovať čítaniu pätnásť minút pozornosti. Pätnásť minút je pritom čas, ktorý sa všeobecne považuje za nevyhnutný na to, aby sa človek odpútal od všetkého, čo ho rozptyľuje, a sústredil pozornosť výlučne na čítanie.

Lenže za pätnásť minút sme schopní prejsť správy na webe, pozrieť, čo je nové u tých, ktorých sledujeme na Instagrame, letmo preletieť to, čo nám vyskočilo na Facebooku, a pritom počúvať nejaký podcast.

Unavení z nadbytku písmen

„Ľudia sú čoraz viac zaujatí inými mediálnymi činnosťami, zvykli...