Majetok najbohatších ľudí sveta rástol za posledný rok trikrát rýchlejšie
Extrémna nerovnosť už nie je len ekonomickým problémom, ale priamo ohrozuje stabilitu svetových demokracií, upozorňuje spoločnosť Oxfam vo svojej poslednej správe o nerovnostiach na planéte.
Podľa správy „Resisting the Rule of the Rich“, zverejnenej začiatkom roka 2026, rástol majetok svetových miliardárov v roku 2025 trikrát rýchlejšie, než bol ich priemerný ročný prírastok v rokoch 2020 až 2024.
Počet osôb, ktorých majetok presahuje miliardu dolárov, po prvýkrát v histórii prekročil hranicu 3-tisíc. Tento trend koncentrácie kapitálu vyvrcholil v októbri 2025, kedy sa Elon Musk stal prvým človekom na svete s majetkom presahujúcim pol bilióna dolárov.
Extrémny kontrast priepasti
Kým bohatstvo elít láme rekordy, miliardy ľudí čelia existenčnej neistote. Jeden z piatich ľudí na svete čelil v roku 2024 závažnej potravinovej neistote, pričom každý štvrtý človek má pravidelné obavy, či bude mať vôbec čo jesť.
Koncentrácia moci dosiahla takú úroveň, že majetok dvanástich najbohatších miliardárov planéty je dnes väčší než majetok celej chudobnejšej polovice ľudstva, čo predstavuje viac ako štyri miliardy ľudí.
Pre lepšiu predstavu správa uvádza, že len prírastok bohatstva, ktorý miliardári získali za posledný rok, by stačil na to, aby každý človek na svete dostal 250 dolárov. Aj po takomto hypotetickom prerozdelení by svetoví miliardári zostali o 500 miliárd dolárov bohatší, než boli pred rokom.
Nástup modernej oligarchie
Správa Oxfamu zdôrazňuje, že extrémne bohatstvo sa priamo transformuje na politickú moc. Miliardári majú v porovnaní s bežným občanom viac ako štyritisíckrát vyššiu pravdepodobnosť, že získajú politický úrad.
Viac ako 11 percent svetových miliardárov už v politike pôsobilo alebo o úrad aktívne usilovalo. Táto finančná prevaha umožňuje elitám ovplyvňovať legislatívu vo svoj prospech na úkor väčšiny.
Analýza ukazuje, že ak majú bohaté elity o nejakú legislatívu záujem, majú 45-percentnú šancu na schválenie. Ak sú však proti nej, šanca klesá na 18 percent, a to aj vtedy, ak má zákon širokú podporu verejnosti.
Vlády po celom svete navyše čoraz častejšie reagujú na nespokojnosť obyvateľov represiou. V roku 2024 bola sloboda prejavu obmedzená v štvrtine krajín sveta.
Krajiny s vysokou mierou nerovnosti sú podľa citovaných štúdií až sedemkrát náchylnejšie na rozpad demokratických inštitúcií.
Riešením je podľa Oxfamu radikálne zníženie ekonomickej nerovnosti, zdanenie super-bohatých a prísne obmedzenie ich vplyvu na médiá a štátne inštitúcie.