Plukovník Stauffenberg chcel Nemecku vrátiť česť, mnohí v ňom ešte aj po vojne videli zradcu

Nazval ho Wolfsschanze, čiže Vlčí brloh, je to jeho hlavný stan a od začiatku vojny tu trávi viac času než kdekoľvek inde. V rozsiahlom komplexe tvorenom asi stovkou budov a bunkrov, ktorý je ukrytý v lesoch neďaleko Rastenburgu vo Východnom Prusku (dnes mesto Kętrzyn v Poľsku), sa Adolf Hitler cíti bezpečne.

Objekt stráži elitná jednotka SS nesúca jeho meno a hoci sa tu trvalo zdržiavajú stovky ľudí, vojakov i civilov, všetci sú dôkladne prelustrovaní. Zvonka sem majú prístup len vybrané osoby a tie sú takisto preverené.

Jednou z nich je 36-ročný plukovník Claus von Stauffenberg, frontový veterán, v súčasnosti náčelník štábu veliteľa rezervnej armády. Prichádza sem aj vo štvrtok 20. júla 1944 krátko pred poludním, na poradu, ktorú zvolal führer.

Od poľného maršala Wilhelma Keitela sa dozvedá, že brífing sa začne o hodinu skôr, než bolo naplánované. Trošku znervóznie, no verí, že svoju misiu aj tak splní.

Tou misiou nie je podanie hlásenia Hitlerovi, ale jeho zabitie. V aktovke má na to pripravené dve nálože. Pod zámienkou, že si musí prezliecť košeľu sa zatvára v jednej z miestností, aby ich pripojil na časový spínač a aktivoval. Nestihne to, podarí sa mu pripraviť iba jednu výbušninu a už ho volajú do rokovacej miestnosti.

Vstupuje tam o 12.35. „Prišiel plukovník Stauffenberg,“ oznamuje Keitel führerovi. Ten na okamih zdvihne zrak od vojenských máp a kývne rukou na znamenie, aby zaujal miesto.  

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.

Читайте на 123ru.net